BRUSEL – Vplyvní a zainteresovaní poslanci Európskeho parlamentu ubezpečili českých politikov, že otázku tzv. Benešových dekrétov nespájajú s pristupovaním Českej republiky do Európskej únie. Povedal to predseda KDÚ-ČSL Cyril Svoboda. Priblížili sa tak stanovisku Európskej komisie, podľa ktorej ide o bilaterálnu záležitosť medzi Českom a susednými krajinami.
„Ubezpečili nás, že neplatnosť dekrétov nie je podmienkou českého vstupu do únie,“ povedal Svoboda, predseda KDU-ČSL, po stretnutí s predsedom zahraničného výboru Európskeho parlamentu Elmarom Brokom (nemecká CDU) a spolupredsedníčkou parlamentného výboru pridruženia Ursulou Stenzelovou (rakúska ÖVP).
Vyjadril nádej, že tento „pozitívny prístup“ bude prezentovaný ako stanovisko Európskej ľudovej strany, ktorej predsedníctvo sa zíde v pondelok v Prahe.
Poslanci zároveň podľa Svobodu oznámili, že nesúhlasia s českým pojatím „neplatnosti“ dekrétov, podľa nich naďalej platia. Hodlajú v mene Európskeho parlamentu žiadať o právnu expertízu, zatiaľ však nevedia, koho. Hovorili vraj o Ústave Maxa Plancka alebo o Európskom súdnom dvore v Luxemburgu. O možnom dobrozdaní súdneho dvora sa podľa Svobodu zmienil v pondelok i komisár Günter Verheugen.
Jeho hovorca Jean-Christophe Filori povedal, že dekréty nie sú súčasťou rokovania. „Týkajú sa vyvlastnenia, ku ktorému došlo pred vznikom Európskych spoločenstiev,“ tlmočil predbežný názor právnej služby Európskej komisie.
„Toto je teraz naša pozícia,“ potvrdil včera Filori.
Podľa Svobodu prejavili činitelia záujem o české vysvetlenie. „Šlo nám o to, aby mali naše argumenty podľa českého ústavného práva. Celkové vyznenie rozhovorov označil za veľmi pozitívne. Nič nenasvedčuje tomu, že by sa dekréty stali súčasťou rokovaní o pristúpení. Ak sa o nich bude hovoriť, tak nie v tejto súvislosti.
Belgický denník La Libre Belgique zopakoval včera stanovisko Európskej komisie. Usúdil, že pozadím celého prípadu je „Damoklov meč odškodnenia, čím opakovane hrozí vyhostenie aj ich potomkov, ktorý teraz visí nad hlavou českej vlády.“ Upozornil aj na „mrazivé ochladenie“, ktoré zavládlo medzi krajinami Visegrádu po tom, čo maďarský premiér Viktor Orbán nielen neodvolal, ale zopakoval svoje výroky o nezlučiteľnosti dekrétov s legislatívou únie.
Filori na otázku, čo si Európska komisia myslí o kríze vo vzťahoch medzi Prahou a Bratislavou na jednej a Budapešťou na druhej strane, odpovedal lapidárne: „Nič.“
KAREL BARTÁK, čtk
