Nemecko, kam veľký podiel dodávok plynu mieri, včera vyzvalo Moskvu a Kyjev, aby spor ukončili. "Nemecká vláda si, samozrejme, želá, aby dodávky do Nemecka a Európy boli zaistené, preto treba konflikt rýchlo vyriešiť kompromisom prijateľným pre obe strany," povedal hovorca berlínskej vlády Thomas Steg. Odmietol však povedať, na čej strane je väčšia vina.
Európska únia, ktorej štyri členské krajiny už ohlásili výrazné zníženie dodávok plynu, sa zatiaľ nechystá do sporu zasahovať, hoci ju o to dosiaľ najviac zasiahnuté Maďarsko požiadalo.
Rakúsky vicekancelár Hubert Gorbach vyhlásil, že Moskva a Kyjev v tejto chvíli nepotrebujú Brusel ako prostredníka. Podľa zdroja z Európskej komisie chce Brusel na celú vec dohliadať naďalej ako na bilaterálnu vec dvoch krajín. To však neznamená, že EÚ celá situácia neznepokojuje.
Rakúsko, ako nová predsedajúca krajina EÚ, sa pokúsi zmierniť obavy z plynovej krízy prísľubom, že únia sa bude usilovať hľadať cestu k väčšej nezávislosti od ruskej energie.
V súčasnosti krajiny EÚ dovážajú 45 percent plynu práve z Ruska a zhruba polovica týchto dodávok prúdi do Európy ukrajinskými plynovodmi.
Britský minister pre energetiku Malcom Wickse včera varoval Moskvu, že spor môže podlomiť dôveru v ruský plynárenský priemysel. "Rovnako, ako je Európa výrazne energeticky závislá od Ruska, je i Rusko závislé od Európy, ktorá je jeho najväčším zákazníkom, a Rusko nenechalo Európu v štichu ani počas studenej vojny," povedal Wicks.
Znepokojenie neskrývajú ani Spojené štáty. Americké ministerstvo zahraničia uviedlo, že ľutuje ruský krok znížiť dodávky. "Taký tvrdý krok vytvára nestabilitu v oblasti energií a kladie závažné otázky o využívaní energií k posilneniu politického tlaku," povedal hovorca Sean McCormack. (groh)
