Akú politickú orientáciu by mala mať vláda, ktorá vznikne po budúcich parlamentných voľbách
Zdroj: Prieskum realizovala agentúra MVK, v dňoch 5. - 11. decembra 2005 na vzorke 1123 respondentov. GRAF - SME
BRATISLAVA - Ľudia podľa prieskumu odmietajú v budúcnosti jednofarebnú vládu ľavice či pravice. Politici si to vysvetľujú po svojom.
Predseda SMK Béla Bugár považuje za dobrú správu, že relatívne málo ľudí je za vládu ľavice. Má to byť upozornenie pre predsedu Smeru Roberta Fica, lebo ľudia "neveria Ficovi, že by ľavica vyriešila ich problémy".
Podpredseda KDH Július Brocka vníma želanie ľudí mať zmiešanú vládu ako vyjadrenie ich postoja k niektorým "necitlivým zmenám, ktoré treba pripísať tejto vládnej koalícii". Podľa Brocku ide o mieru solidarity, ktorá sa v reformách uskutočnila a aj preto ich treba upraviť.
Poslanec SDKÚ Tomáš Galbavý vidí skôr to, že voliči nevedia identifikovať, čo prináša ľavicová a čo pravicová politika, a svedčí to aj o nevyprofilovanosti politickej scény.
Podľa podpredsedu opozičného HZDS Milana Urbániho výsledok prieskumu odráža skúsenosť ľudí, že pravica urobila veľa chýb a ľavica ešte nevládla. "Voliči nie sú vyhranení, je chybou strán, že s nimi slabo pracujú." Podpredsedníčka Smeru Monika Beňová povedala, že prieskum iba potvrdil sklon ľudí k politickému stredu.
Šéfka SF Zuzana Martináková považuje zmiešaný typ vlády za odskúšaný európsky model. Podľa nej by sa mali politici do volieb zamerať na to, čo sa zo súčasných reforiem zachová a čo sa zmení. "Je to dôležitejšie, ako zafarbovať Slovensko na modro alebo červeno," povedala.
Sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK pripúšťa, že ľudia nevedia rozlíšiť, čo je základ fungovania pravice a ľavice. "Nevedia, ako funguje pravicová vláda, a ľavicová vláda tu po roku 1989 nebola," povedal.
Politológ László ÖllŚs si myslí, že utiekanie sa k zmiešanej forme vlády pravice a ľavice je výsledok zneistenia voličov. Hoci majú ľudia skúsenosť s ľavicou i pravicou, podľa politológa v ich programoch a správaní sa často zmiešavajú. (sp)
Kto chce pravicovú vládu
- podnikatelia, živnostníci (29 percent),
- špecialisti (23,5 percenta),
- ľudia s príjmom viac ako 20-tisíc korún (30,5 percenta),
- obyvatelia Bratislavského kraja (20,8 percenta), Košického kraja (18,8 percenta).
Kto chce ľavicovú vládu
- dôchodcovia (28 percent), zamestnanci (20,7 percenta),
- ľudia s príjmom od 7- do 9-tisíc korún (26 percent),
- ľudia z miest od 10- do 20-tisíc obyvateľov (23 percent),
- obyvatelia Banskobystrického kraja (21,4 percenta).
Kto chce zmiešanú vládu
- manažéri (63,5 percenta), špecialisti (50,4 percenta),
- ľudia s príjmom od 15- do 20-tisíc korún (53,7 percenta),
- obyvatelia Trnavského a Trenčianskeho (po 43 percent).
