Kanadskí hokejisti mali na otvorení ZOH 1936 hlavnú starosť získať autogram vodcov ríše Adolfa Hitlera a Josepha Goebbelsa. FOTO - WWW.OLYMPIC.ORG A ARCHÍV
Vtedy ešte Európa vedela oveľa viac o hokeji pozemnom než o ľadovom. Už však vnímala, že jeho kolíska je za morom. Prvé štyri olympijské turnaje a víťazstvá Kanady v nich to potvrdili. Potom prišla senzácia ako hrom: na olympiáde 1936 ju z trónu zosadila Veľká Británia.
Hokej sa zviezol s krasokorčuľovaním. Dostal sa do programu olympiád skôr, ako sa zrodila ich zimná obdoba. Na oba využili belgickí organizátori OH 1920 antverpský Ľadový palác a stvorili z nich jarný (aprílový) predprogram letnej olympiády.
Olympiády pomáhali z plienok
Otázka, ktoré sú zimné športy, dnes už nie je predmetom vášnivých sporov. Aspoň nie na olympijskej pôde. Musia sa odohrávať na snehu alebo na ľade.
Začiatkom minulého storočia však bol moderný súťažný šport v plienkach. Tón mu udávali Angličania, a tí program londýnskych (letných) OH 1908 rozdelili do blokov, pričom jednému, s ktorým rátali na október, dali prívlastok Zimné športy. Zahrnuli doň box, krasokorčuľovanie, futbal a pozemný hokej. "Nebolo to šťastné riešenie, ale vyplývalo z anglických predsudkov ohľadom tzv. športových sezón," skonštatoval v Olympijských pamätiach francúzsky barón Pierre de Coubertin.
Do 20. storočia vstúpilo s vlastnou svetovou federáciou iba korčuľovanie, pričom ISU dodnes spája oba jeho typy: kraso-, aj rýchlokorčuľovanie. Ľadový hokej si ju založil v roku londýnskych Hier. A lyžovanie až počas prvej zimnej olympiády priamo v jej dejisku: v Chamonix 1924 .
V poradí štvrtú v roku 1936 hostila dvojička bavorských miest pod takmer trojtisícovým končiarom Zugspitze: Garmisch-Partenkirchen. Práve tu sa odohrala najväčšia hokejová senzácia olympijskej histórie.
Kanaďanov zdolali - Kanaďania
Kanaďania na olympiády vysielali iba amatérske mužstvá, napriek tomu boli extratrieda. Prvé štyri turnaje v rokoch 1920 - 32 vyhrali s úžasným celkovým skóre 209:8. Potrápili ich iba Američania v domácom Lake Placide 1932, keď s nimi v jednom z dvoch zápasov uhrali remízu.
V tridsiatom šiestom bol už v Nemecku pri moci Adolf Hitler. Do Garmisch-Partenkirchenu na otvorenie Hier sa dal doviezť z Mníchova špeciálnym vládnym vlakom. Kanadský tím sa k nemu a ku Goebbelsovi počas ceremoniálu nahrnul, obaja so širokým úsmevom rozdávali autogramy a prísne vybraní domáci fotoreportéri stískali spúšte. Tieto zábery pustila s úsmevom aj cenzúra.
Kanadskí hokejisti nepochybovali, že vyhrajú na olympiáde aj piaty raz. Ale prežili hlboké sklamanie. Doplatili na nečakanú prehru 1:2 v semifinálovej skupine s Veľkou Britániou, ktorá sa zaratúvala aj do tabuľky finálového turnaja.
Prvý gól dostali v úvodnej minúte z hokejky Gerryho Daveya a druhý, rozhodujúci 90 sekúnd pred koncom im strelil Edgar "Chirp" Brenchley. Obaja prežili väčšinu detstva v Kanade a tam sa naučili aj hrať hokej.
V pozadí bol muž - nešika
Všetko spískal nevysoký Angličan menom J. F. "Bunny" Ahearne, ktorý neskôr takmer štvrť storočie šéfoval Medzinárodnej hokejovej federácii (1951 - 75). Napriek tomu, že nikdy nestál na korčuliach!
Športové drevo. Hokej videl prvý raz na vlastné oči v tridsiatom prvom: v severnom Londýne v Golders Green Rinku. Mal vtedy iba tridsať. O dva roky sa stal generálnym sekretárom britskej hokejovej asociácie a za ďalšie dva zmenežoval olympijský primát.
O čo menej mal v nohách a rukách, o to viac mal v hlave. Naštudoval si, že hokej prišiel zo zámoria do Európy cez Ostrovy a zaumienil si potvrdiť to aj aktuálnou slávou. Lietal za more a presviedčal britských rodákov, ktorí sa ešte ako deti vysťahovali do Kanady a hrávali hokej, aby sa na pár rokov vrátili domov. V závere mu v tom pomáhal aj rodený Kanaďan Percy Nicklin, ktorého v jeseni 1935 angažoval za trénera britskej reprezentácie a zároveň tímu Richmond Hawks.
Britská légia v Ga-Pa neprehrala
Na olympiádu do Nemecka odcestovalo z Londýna začiatkom roku 1936 trinásť hokejistov, z ktorých ôsmi prežili takmer celý dovtedajší život v Kanade a na Ostrovy sa vrátili rok - dva - tri pred hrami. Plus calgarský rodák Gordon Dailley.
Kapitánsku pásku dostal jeden z pár ozajstných Angličanov - už takmer 40-ročný Carl Erhardt sa naučil hrať hokej počas štúdií v Nemecku a Švajčiarsku. Na čele s ním britsko-kanadské mužstvo neskúsilo pod Zugspitzom prehru. Hladko 5:0 zdolalo aj československý tím. Stratilo len dva body remízami s Nemeckom a USA. Do finálovej tabuľky sa však rátala iba druhá, a tak bola na svete veľká senzácia.
Väčšina hráčov sa neskôr vrátila späť do Kanady. Ešte predtým však Veľkej Británii pomohli v rokoch 1937 a 1938 zavŕšiť hetrik titulov majstrov Európy.
Najslávnejšia éra britského hokeja sa ním skončila. Začala sa slávna funkcionárska éra "Bunny" Ahearna.
Perličky z análov 4 Prvý raz oheň na ZOH: Počas Hier plápolal na tridsaťmetrovej veži, nebol však ešte zažatý v Olympii.
* Zlatý hetrik: Nórska krasokorčuliarska hviezda Sonja Henieová vyhrala zlatú aj do tretice a vzápätí podpísala lukratívnu filmovú zmluvu.
* Premiéra zjazdového lyžovania: Bronz v ženskej alpskej kombinácii (zjazd plus slalom, osobitne sa ešte nesúťažilo) získala 16-ročná Nórka Laila Schouová-Nilsenová, v zjazde bola dokonca najrýchlejšia, neskôr držala všetky svetové rekordy v rýchlokorčuľovaní, ale v ňom ešte ženy na ZOH nesúťažili (až od 1960).
* Divoká kombinácia - skokan na svahu: Nór Birger Ruud nielenže obhájil zlato v skokoch, ale navyše vyhral aj zjazd alpskej kombinácie. Slalom mal slabší, preto skončil tesne štvrtý.
* Tridsiatnik s pätnásťročnou: Nemec Ernst Baier, povolaním architekt, získal dve krasokorčuliarske medaily: ako sólista striebro a vo dvojici s Maxi Herberovou zlato. Vekový rozdiel medzi nimi bol 15 rokov. Herberová mala 15 rokov a 127 dní a dodnes je najmladšou víťazkou v histórii ZOH. V roku 1941, keď už bola plnoletá, sa zosobášili, ale neskôr aj rozviedli.
* Prví Slováci na ZOH: V čs. výprave sa objavili aj Slováci - košický rodák, hokejista Ladislav Troják (4. miesto) a ždiarsky bežec na lyžiach Lukáš Mihalák (5. v štafete, 10. na 18 km).
Garmisch-Partenkirchen 1936 vo faktoch
Účasť: 646 športovcov (z nich 80 žien) z 28 krajín
Športy: 6
Disciplíny 17
Najúspešnejšia krajina: Nórsko 7 5 - 3
Najúspešnejší jednotlivec: Ivar Ballangrud (nórsky rýchlokorčuliar) 3 1 - 0
Diváci: 543 155
Otvorenie: kancelár Adolf Hitler
Sľub : lyžiar Wilhelm Bogner
Kedy vznikli federácie zimných športov
1892 Medzinárodná korčuliarska únia ISU 80 krajín
1908 Medzinárodná hokejová federácia IIHF 64 krajín
1923 Medzinárodná federácia bobov a toboganingu FIBT 60 krajín
1924 Medzinárodná lyžiarska federácia FIS 105 krajín
1957 Medzinárodná sánkarská federácia FIL 50 krajín
1966 Svetová curlingová federácia WCF 46 krajín
1993 Medzinárodná biatlonová federácia (x) IBU 63 krajín
(Pozn.: biatlon do r. 1993 zastrešovala federácia s moderným päťbojom)
Hviezda IV. ZOH
Ivar Ballangrud (Nórsko)
Na rýchlokorčuliarskej dráhe vybudovanej na jazere Reesersee vyhral tri zo štyroch disciplín, aj najkratšiu (500) aj najdlhšiu (10 000 m). Prvú zlatú však získal už osem rokov predtým v St. Moritzi, kde bol najrýchlejší na 5000 m. Nebyť americkej špeciality v podobe hromadného štartu, zrejme by aj v Lake Placid vyjazdil viac než len jedno striebro. Veď pred ZOH 1932 dosiahol na 10 000 m svetový rekord 16:46,4, ktorý vydržal 20 rokov. Kariéra rodáka z malého Lunneru pri Hadelande bola v znamení štvorky - toľko získal nielen olympijských, ale aj svetových a európskych primátov.
FOTO
