Zamestnanci by v prípade, že by si platili odvody sami, získali lepší prehľad o celkovej cene svojej práce a skutočných odvodoch. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
BRATISLAVA - Zamestnávatelia možno nebudú musieť platiť odvody za svojich zamestnancov. Ak sa tak stane, budú im však musieť zvýšiť mzdu o sumu, ktorú dnes za nich odvádzajú. Zamestnanec by do sociálnej a zdravotnej poisťovne po novom platil presne rovnakú sumu, ako dnes odvádza spolu so zamestnávateľom, viac peňazí by mu nezostalo. Zamestnávateľ by platil len úrazové poistenie, aj to do komerčnej poisťovne.
Keby odvody budúcnosti platili len zamestnanci, dosiahlo by sa "predovšetkým zjednodušenie systému", hovorí ekonóm Richard Sulík, ktorý s myšlienkou prišiel. Zamestnanci by podľa neho získali lepší prehľad o celkovej cene svojej práce a skutočných odvodoch. Priznáva, že by to mohlo vyvolať tlak na zníženie odvodov, to však zatiaľ nie je v hre.
Ministerstvo práce už rieši, ako zabezpečiť, aby zamestnávatelia mzdy skutočne zvýšili. Uvažuje o novele Zákonníka práce, objavujú sa však aj hlasy, že nútiť zamestnávateľov takto zvyšovať mzdy by mohlo byť protiústavné.
Prechod odvodov na zamestnancov je len jeden z návrhov, ktorými sa zaoberá pracovná skupina zo zástupcov ministerstiev práce, financií, daňových úradov či Sociálnej poisťovne. V ďalších sa navrhuje, aby poistné namiesto Sociálnej poisťovne vyberali daňové úrady, "zreálnenie" sadzieb odvodov na jednotlivé druhy poistenia a postupne aj zjednotenie všetkých odvodov do jedného.
Ministerstvo financií analyzuje, čo by sa stalo, keby poistné naozaj vyberali daňové úrady, rovnakú analýzu má zo svojho pohľadu do 31. januára pripraviť aj Sociálna poisťovňa. Šéf poisťovne František Halmeš úspech tohto návrhu považuje za najpravdepodobnejší a pripúšťa, že zmena by bola dobrou príležitosťou na ďalšie zásahy do dnešného systému. Vie si predstaviť aj úpravu sadzieb odvodov pre jednotlivé druhy poistenia.
O zlúčení odvodov do jedného Halmeš pochybuje. Upozorňuje, že "takýto BigBeng" v sociálnych odvodoch by sa musel pripravovať niekoľko rokov. "Treba nastaviť informačné systémy, nevyhnutný je aspoň rok od schválenia zákona po nadobudnutie účinnosti, tak, ako je to vo svete obvyklé, nie ako sme videli v prípade zákona o sociálnom poistení, kde sa situácia menila každého pol roka".
Odhady, kedy by zmeny naozaj mohli nastať, sa rôznia. Sulík verí, že prechod platenia odvodov na zamestnancov a s ním spojené zvýšenie hrubých miezd by sa mohlo objaviť už v novele zákona o sociálnom poistení, ktorá má platiť od budúceho júla. Ministerstvá však nie sú také optimistické.
"Novela zákona o sociálnom poistení má iné priority, najmä vyriešenie otázok, ktoré vznikli s prechodom na nový dôchodkový systém v roku 2004," povedal hovorca ministerstva práce Martin Danko. Ministerstvá chcú podľa neho na budúci rok predložiť zatiaľ len analýzu Sulíkových návrhov. Pripustil však, že ak "bude existovať širšia miera odborného, ale aj politického konsenzu, bolo by možné premietnuť niektoré návrhy aj do pripravovanej novely". (haj)
Návrhy na zmeny
1. Zvýšenie hrubej mzdy o odvody zamestnávateľa, zrušenie odvodov zamestnávateľa a presun odvodov len na zamestnanca:
* Ak dnes zamestnanec dostáva hrubú mzdu 10-tisíc korún, zaplatí z toho odvody 13,4 percenta, teda 1340 korún. Zo zvyšku sa odpočíta odpočítateľná položka (7 328 korún), zostatok sa zdaní 19-percentnou daňou a zamestnancovi zostane čistá mzda - 8 407 korún.
Zamestnávateľ však za zamestnanca zaplatí ešte ďalšie odvody vo výške 35,2 percenta z jeho hrubej mzdy, teda ďalších 3 520 korún. Spolu teda štát dostane za jedného zamestnanca odvody 4 860 korún.
* Podľa návrhu by odvody platil len zamestnanec, jeho hrubá mzda 10-tisíc by sa musela zvýšiť o odvody, ktoré teraz platí zamestnávateľ - dosahovala by teda 13 520 korún, zamestnanec by z toho zaplatil rovnakú sumu - 4860 korún, platil by teda odvody vo výške 35,95 percenta a zostala by mu rovnaká čistá mzda ako v starom systéme.
Úrazové poistenie, ktoré dnes platí iba zamestnávateľ, by zamestnávateľ platil naďalej, ale komerčnej, nie Sociálnej poisťovni. Garančné poistenie by sa zrušilo.
2. Zmena sadzieb na jednotlivé druhy poistenia:
Odvody na jednotlivé druhy poistenia dnes neodrážajú reálnu potrebu, niektoré, najmä poistenie v nezamestnanosti či nemocenské poistenie, sú ziskové, naopak, starobné či invalidné sú stratové, a peniaze sa medzi týmito fondami presúvajú. Ak je teda dnes niekto dobrovoľne poistený a platí, napríklad, len nemocenské poistenie, platí zbytočne veľa a jeho peniaze dotujú stratové fondy.
3. Zjednotenie stropu vymeriavacích základov na jednotlivé druhy poistenia:
Momentálne sa jednotlivé druhy poistenia platia z rôznych maximálnych vymeriavacích základov, dôchodkové sa, napríklad, platí najviac z trojnásobku priemernej mzdy, kým nemocenské z 1,5-násobku.
4. Zlúčenie odvodov do jedného:
Tento návrh sa zatiaľ ukazuje ako najmenej reálny. Sociálna poisťovňa má dnes pre jednotlivé druhy poistenia samostatné fondy, z ktorých vypláca potrebné dávky, napríklad, platby nemocenského poistenia idú do nemocenského fondu, z ktorého sa vypláca materské či péenky, odvody na dôchodok zase idú do starobného fondu, z ktorého sa hradia dôchodky. Problémy by mohli vzniknúť najmä pri prvom pilieri dôchodkového poistenia, pri výpočte zásluhového dôchodku.
5. Prechod výberu poistného na daňové úrady:
Tu je dôležité zladenie infomačných systémov daňových úradov a Sociálnej poisťovne, keďže tá by, pravdepodobne, ďalej vyplácala dávky, na ktoré majú poistenci nárok.
6. Ročné zúčtovanie v Sociálnej poisťovni:
Dnes sa robí ročné zúčtovanie len v zdravotnom poistení, nie v sociálnom. Sulík upozorňuje, že tým Sociálna poisťovňa prichádza na odvodoch o miliardy. Zamestnávateľ dnes totiž môže dávať zamestnancovi celý rok nižšiu mzdu, z ktorej platia obaja nižšie odvody, ale posledný mesiac mu môže dať výrazné odmeny, a odvody zaplatia len z najvyššieho možného vymeriavacieho základu. Pri ročnom zúčtovaní by sa brali do úvahy celkové ročné príjmy, v spomenutom prípade by teda musel zamestnanec a zamestnávateľ platiť vyššie odvody celý rok.
Riaditeľ Sociálnej poisťovne František Halmeš však upozorňuje, že ročné zúčtovanie by bolo veľmi náročné, ak by zamestnanec poberal počas roka niektoré dávky, trebárs péenku. Mohlo by sa stať, že by vznikali nedoplatky, ktoré by od neho musela poisťovňa prácne vymáhať, alebo, naopak, preplatky, ktoré by musela vracať.
(haj)
