FOTO

Patrím k tým, ktorí keď môžu, tak sa z našej milej centrálnej Bratislavy vyberú preč. Koniec roka je vcelku dobrá zámienka. Sesternica s manželom z Popradu ma chceli hodiť do Pribyliny, kde je kopec milých ľudí, ktorých mám rád, cestou domov. Tak som ráno vstal, ale niečo bolo iné. Aha, nevidel som cez okno, lebo bolo zasypané snehom. Nedocenená predzvesť neobyčajného dňa.

Sneh mám vcelku rád. Z veselej predcestovnej nálady ma vytrhlo až prvé hlásenie Expresu. Ale veď nič to - dostaneme sa za Trenčín a bude pohoda. Hlásení pribúdalo. Nič moc, ale nie tragédia. V rádiách zvyknú vždy hovoriť, že ak náhodou nemusíte ísť, tak nechoďte. Ale zajtra pôjdu všetci, čo nejdú dnes, a navyše, ktovie, aké bude počasie. A oni sa musia v každom prípade niekedy dostať do Popradu. Pozrieme ešte jedno hlásenie na TA3 a jedno na Exprese. Nič moc, ale nie tragédia. Rozum síce nie je úplne nadšený, ale poďme. Prinajhoršom sa vrátime. Silvester v Západných Tatrách a teplo domáceho kozuba za to stoja.

Cestu pred naším domom nikdy neodhŕňajú, takže neprekvapuje. To, že takmer rovnako to vyzerá aj na príjazde na diaľnicu, vzbudzuje zaujatie. Viditeľnosť sa dá. Diaľnica nie je úplne najhoršia. Smer Žilina. 70 km/h, ale ak by to takto zostalo, tak do takej piatej sme v Poprade. Viditeľnosť 50 m. Výstražné smerovky aj hmlovky zapnuté - nech nás vidia. Asi to predsa otočíme. Najbližší východ je pri Senci. Viditeľnosť 2 m. Tak toto nie je dobré. Na diaľnici určite nie. Našťastie, vidíme kamión pred nami a auto za nami vidí nás. Ďalšie hlásenie (asi 12 minút po našom odchode). Vzpriečený kamión tam, hentam aj inde. Všade, kde je neprejazdné, vzpriečený kamión. Tie kamióny snáď nič iné nerobia. Vodiči kamiónov sú nedisciplinovaní. Zopár minút na to výnimočný vstup - diaľnica D1 pri Senci je zablokovaná, hromadná nehoda. Hádam je to za Sencom, nech sa môžeme otočiť. A v takomto počasí nemohli ísť rýchlejšie ako 40 km/h, tak to nebude nič vážne a sprejazdnia to rýchlo. Zrazu stojíme. Nemáme na výber. Platíme za "odvahu". Keby sme vyrazili o 20 minút skôr, mohla byť nehoda za nami. Čo už. Aspoň budeme mať o čom rozprávať . Len aby sme sa bezpečne dostali naspäť.

Po hodnej chvíli prvé policajné auto. Nezávidím im. Hádam to zvládnu rýchlo. Žiadna sanitka, tak to bude o. k. O ďalšiu chvíľu sanitka. Jedna sanitka pre 30 havarovaných áut ešte nemusí značiť nič zlé. Volá kamarát. Je vo vlaku smer Liptovský Mikuláš. Vlak mal už na Hlavnej stanici 140-minútové meškanie. Teraz sa dostali po Šenkvice a už n-tý raz stoja. Súvisle idú maximálne 2 minúty.

Ďalšie dve sanitky. To už vyzerá horšie. Za sanitkami sa púšťajú cestní dobrodruhovia. Asi sa zbláznili. Niektorí po nich trúbia. Keď zablokujú aj stred cesty, ktorý sa uvoľnil pre sanitky, nikto sa odtiaľto nedostane. Je také ťažké uvedomiť si, že niekto tú pomoc môže naozaj súrne potrebovať? Vodiči áut sú nedisciplinovaní.

Stredom sa prediera aj vyslobodzovacie auto hasičov. Pred ním ide pešo človek v uniforme a naznačuje vodičom, aby sa ešte posunuli viac na kraj. Neviem, ako dlho v tej fujavici išiel pešo, ale obdivujem ho. Za autom ide ešte jeden a ďalšie vyslobodzovacie auto. Samozrejme, aj dobrodruhovia. Opäť na nich trúbia. Jeden zo záchranárov si to všimol a takmer vytiahol dobrodruha z auta. Aj by si to zaslúžil. Policajná informácia, že uzatvárajú D1-ku od Bratislavy po Trnavu obojsmerne. Prechádzajú ďalšie sanitky.

Nakoniec sme sa predsa len pohli. Po asi 2,5 hodine. Prechádzame v kolóne popri odstavených autách, autobusoch. Niektoré sú v priekope, iné pootĺkané na ceste. Našťastie, nevyzerá to až tak zle. Zrazu prejdeme okolo rozbitého návesu a kamióna, ktorý prerazil stredové zvodidlá. Pri ňom nás polícia otáča naspäť do Bratislavy po diaľnici. Ešte raz vidíme tú kolónu a dúfame, že teraz sa už dostaneme naspäť v poriadku. Ale čo tí, čo sa nemajú kam vrátiť? Bratislava je odrezaná a oni chcú ísť za rodinou.

V teple obývačky zapíname TA3 a vidíme svoje auto v zástupe ostatných. Až teraz vidíme, ako zlé to naozaj je. Kamión na aute v rýchlejšom pruhu. V duchu preklínam kamionistu, prečo nemohol ísť pomalšie v tom pravom. Keď nad tým rozmýšľam teraz, keby sme vyrazili o 20 minút skôr, mohli sme byť pod kamiónom my. Stojí Silvester, hoci aj s najúžasnejšími ľuďmi na svete, za to? Prečo sme takí fixovaní na svoj program, že nie sme schopní ho zmeniť v záujme bezpečnosti? Bojíme sa niečoho? Stálo za to riskovať a zavadzať?

Obdivujem všetkých policajtov, lekárov, záchranárov, cestárov a všetkých ostatných, ktorí pomáhajú v takýchto situáciách. Navyše, keď my ostatní (a spolu s nami aj počasie) im to iba sťažujeme. Ďakujem vám. Ale poprosil by som políciu (prípadne iných zodpovedných), aby boli dôraznejší, keď chcú povedať, že vodiči naozaj nemajú chodiť na cesty. Z opatrných na ráznych sa zmenili moderátori rozhlasových staníc až popoludní. Škoda, že nemáme autoritu, ktorá keby varovala, aj by sme ju počúvali.

mojzes.blog.sme.sk

Autor: MARTIN MOJZEŠ