Spisovateľ Robert Eversz žil v Los Angeles, kde pracoval pre Hollywod ako scénarista. V roku 1992 sa presťahoval do Prahy. Napísal niekoľko románov, jeho prvý - Zastreliť Elvisa, bol preložený do viac ako desiatich jazykov. FOTO - MARTIN CHOVANEC |
"Nič nie je dôležitejšie ako kritika pop kultúry a kultu osobností. Možno jedine poznatok, či sa vesmír rozpína, alebo zmršťuje," s nadhľadom hovorí pre SME Robert Eversz, autor knihy Zastreliť Elvisa (Slovenský spisovateľ). "Kult hviezd, to je Los Angeles. Krása, sláva, peniaze, majetok. Filmový biznis. Je dôležité túto kultúru kritizovať."
Preto sa Eversz rozhodol písať romány, ktoré sa dajú čítať dvojakým spôsobom. V prvom pláne sú to príbehy postavené na kriminálnej fikcii. Pod ňou sa však ukrýva snaha o analýzu nezdravých spoločenských trendov. Mnohí však nebudú tieto knihy brať vážne, mierne ich diskvalifikuje žáner, v ktorom sa pohybujú. Tým je detektívka a thriller. "V južnej Kalifornii sú len dve pôvodné literárne formy: písanie scenárov a detektívka. A ja som pri písaní chcel vychádzať z koreňov regiónu," vysvetľuje.
Pre mnohých čitateľov môže byť prekvapivé miešanie nízkeho s vysokým. Dôležitou zložkou knihy je totiž výtvarné umenie. "Osobne poznám mnohých maliarov, takže som vychádzal z vlastných skúseností." Dej knihy sa preto točí okolo slávneho strateného pisoára - Fontány Marcela Duchampa. Fontána je ready made skulptúra, ktorou si chcel Duchamp vystreliť z kritikov výtvarného umenia. "Fontána zmizla v roku 1920 krátko po výstave v Chicagu. Dôležitejšie však je, že rozpútala diskusiu o tom, čo je ešte umenie a čo už nie je. Sám sa snažím rozostriť hranicu medzi vysokým a nízkym umením." To je ďalší dôvod, prečo si zvolil kriminálnu fikciu. "Samozrejme, je to risk vnášať čosi nové. Ľudia preferujú skôr predvídateľné zápletky a ich riešenia."
Pozícia kriminálnej literatúry je však u nás a v Amerike odlišná. Dané je to istou kultúrnou tradíciou. "Všimol som si, že u vás nie je v intelektuálnej komunite rešpektovaná. Autorov detektívok v Československu totiž z veľkej miery podporoval komunistický režim. V Spojených štátoch kriminálna fikcia naopak vždy kritizovala politiku, morálku a korupciu v sociálnej sfére. Najlepší autori využívali násilné príbehy, aby uviedli čitateľa do sveta morálneho chaosu.. Ukazovali, ako politici zneužívajú svoju právomoc," objasňuje rozdiely Eversz. "Svojím spôsobom bola kalifornská kriminálna fikcia protirežimovým prejavom existencializmu." Práve existencializmus a žáner noir považuje Eversz za dva najdôležitejšie inšpiračné zdroje tejto literatúry.
"Na druhej strane je však pravda, že v poslednom čase sa táto literatúra namiesto kritiky prikláňa skôr k podporovaniu daného stavu spoločnosti. Alebo je len zábavou," ukazuje na problém súčasnej kriminálnej literatúry.
"Mojou snahou v knihe Zastreliť Elvisa je ukázať, ako sa musíme vyrovnať s falošnými predstavami o sebe samých. Ako objavujeme v sebe naše alter egá, ktoré o nás vypovedajú viac, než sme si často ochotní pripustiť. Tak aj Nina Zero, hlavná hrdinka knihy, objavuje svoju temnú stránku." Z Niny sa stáva zločinec na úteku a svoju situáciu často rieši násilným spôsobom. Z hrdinky sa postupne vyformuje silná a sebavedomá žena. Robert Eversz sa však nebojí obvinenia z nadržiavania ženám. S úsmevom však priznáva, že pre neho je každá žena so zbraňou v ruke feministkou.