Nitran ĽUBOMÍR MORAVČÍK, slovenský futbalový legionár v škótskom Celticu Glasgow, je napriek svojmu veku (12. júna bude mať 37 rokov) stále pri chuti a technickými finesami zábava divákov. Vo štvrťfinále škótskeho FA Cupu nahral na gól pri víťazstve v Aberdeene (2:0) a Celtic postúpil do semifinále. Podľa škótskej tlače umne usmerňoval hru do 57. min, keď ho striedal Maloney. V 53. min zľava ponúkol excelentný, nedosiahnuteľný pas medzi obrancov, naň si nabehol Bulhar Petrov a pečatil výsledok.
Nastúpili ste netradične v útoku. Ako sa vám tam hralo?
„Pri absencii Larssona to bolo nutné, ale musím povedať, že pre mňa aj nezvyklé. Moje miesto je predsa len v strede poľa, odkiaľ usmerňujem hru. Tam som ako ryba vo vode. V útoku je viac osobných súbojov, to mi už nevonia. Ale teraz som splnil, čo sa čakalo. Mal som niekoľko prihrávok, ktoré, ako sa hovorí, mali aj oči, takže som spokojný. Ja sa pri futbale rád bavím a rovnako rád aj zabávam divákov.“
Aberdeen je jediný, ktorý vás v tomto ročníku ligy zdolal. Bol to ťažký zápas?
„Určite. Pod dojmom spomínanej prehry sme hrali zodpovednejšie. Obávali sme sa, čo pomohlo. Bol to dobrý, hoci tvrdý zápas, pod kvalitu sa podpísal ťažký terén. Treba dodať, že na kvalitný futbal treba viac podmienok. Súpera, terén a k tomu náš maximálny výkon. Ale vyhrali sme, postúpili a to je najdôležitejšie.“
V uplynulom ročníku ste získali všetky poháre. Bol zo strany vedenia tlak na repete?
„Nielen tlak, aj sme chceli. Už sa to nepodarí. V Ligovom pohári sme prehrali s Rangers finále v predĺžení. To je tá najslabšia trofej z hľadiska významu. Teraz chceme double – vyhrať ligu, v ktorej vysoko vedieme, a Škótsky pohár.“
Čím to je, že pohár vonku tak láka, kým na Slovensku je v úzadí?
„Platilo to aj v bývalom Československu, aj teraz na Slovensku. Pohár je ako prílepok. Mužstvá mu nevenujú pozornosť, sleduje ho málo divákov. Nemá šmrnc. Pritom v západnom futbale je pohár na úrovni ligy, čo do dôležitosti aj záujmu. Skvelú pohárovú atmosféru som zažil aj vo Francúzsku. Nemôžem tú mentalitu na Slovensku pochopiť, veď pohár je jednou z možností po titule, ako sa dostať do medzinárodnej pohárovej súťaže.“
Odmietli ste Ameriku, potom sa hovorilo, že sa vrátite do Francúzska a najnovšie máte vo výhľade Japonsko. Kde zakotvíte?
„V apríli budem vedieť na sto percent, na čom som. Rád by som do Japonska išiel, ale za reálne to budem považovať vtedy, keď to bude isté.“
Ste v kontakte s Jozefom Venglošom?
„Zo štyri razy sme spolu telefonovali. Všetko chce čas.“
Ako vidíte svoju budúcnosť?
„Nedávno som si len tak sám rozoberal situáciu. Je isté, že dva-tri mesiace, možno päť budem hrať, ale raz skončím. A vtedy začnem vážne rozmýšľať ako ďalej. Dovtedy sú to len dohady. Nerád si staviam vzdušné zámky, čo bude. Verím a odrážam sa z prítomnosti. Urobil som vo futbale dosť, zarobil som si slušné peniaze a až sa to raz skončí a prestanem, začnem sa zamýšľať nad realitou. A budem viac myslieť na rodinu. Jedna túžba však vo mne stále tlie – byť raz slovenským reprezentačným trénerom.“
Ladislavovi Jurkemikovi ste zaželali úspech a vyslovili nádej, že bude prvý, ktorý niekam postúpi. Zaregistrovali ste jeho prvý výsledok?
„Pochopiteľne a potešil ma. Vyhrať 3:2 v Iráne je veľmi pozitívne, navyše bez legionárov. Môže to naznačovať, že legionári to nemusia mať v reprezentácii isté. A to je len a len dobré.“
Tréner Celticu Martin O‘Neill povedal, že kvalitného hráča, ako je Moravčík, za 375-tisíc libier Celtic už nezíska. Prezradil vašu cenu, ale medzi riadkami aj záujem, aby ste zostali. Boli reči na túto tému?
„Oficiálne nie. Stretávam sa na ulici s fanúšikmi, ktorí chcú, aby som zostal. S funkcionármi sme nemali osobnú debatu a myslím si, že na ňu ani nepríde. To je realita. V Celticu som sa mal dobre, ale stačilo.“
JÁN MIKULA
