BRATISLAVA – „Ak parlament neprijme vo volebnom zákone zmenu pravidiel pre pôsobenie médií počas volebnej kampane, slovenskí voliči budú mať opäť, podobne ako pred voľbami do VÚC, obmedzené informácie o politických subjektoch uchádzajúcich sa o ich priazeň,“ upozorňuje organizácia MEMO 98, ktorá sa venuje slobode médií. Na to isté upozorňujú aj súkromní vysielatelia. „Môže sa to odraziť aj na neúčasti vo voľbách,“ upozorňuje Andrej Hryc, generálny riaditeľ Rádia Twist.
Podmienky volebnej kampane v médiách sú terčom kritiky už od roku 1998.
Už počas minulých parlamentných volieb súkromní vysielatelia kritizovali, že nesmú informovať o voľbách počas volebnej kampane a ani vysielať reklamu politických strán. Zákon o voľbách to povoľoval len verejnoprávnym médiám, ale tiež s veľkým obmedzením. V marci 1999 Ústavný súd označil ustanovenia štyroch paragrafov volebného zákona o volebnej kampani za protiústavné. „Ak Národná rada neuvedie tieto ustanovenia zákona do súladu s ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, strácajú po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu platnosť,“ uvádza sa v náleze Ústavného súdu z marca 1999.
Odvtedy poslanci neschválili žiadne ďalšie ustanovenia, a tak vo volebnom zákone nie je určené, ako sa majú vysielatelia počas volebnej kampane správať. To vytvára stav právnej neistoty nielen prevádzkovateľov týchto médií, ale aj kandidujúcich politických subjektov.
Podľa MEMO je súčasný stav taký, že súkromné elektronické médiá sa na kampani zúčastniť nemôžu.
„Momentálne zákon de facto neobsahuje reštriktívne ustanovenia, ktoré by zakazovali súkromným elektronickým médiám zúčastniť sa na kampani, ale zároveň im ani neumožňuje podieľať sa na kampani,“ hovorí MEMO.
Pre elektronické médiá totiž platí zákon o vysielaní a retransmisii, podľa ktorého je politická reklama pre elektronické médiá zakázaná, ak to osobitný (teda volebný zákon) neupravuje inak. Z neho spomínané paragrafy nálezom Ústavného súdu vypadli.
O zmenách volebného zákona majú poslanci hovoriť na práve prebiehajúcej parlamentnej schôdzi. Alexander Slafkovský (DS) pripravil novelu volebného zákona, v ňom požaduje vytvorenie inštitútu volebných pozorovateľov.
Poslanec Peter Kresák (člen poslaneckého klubu SDKÚ) pripravil návrhy, v ktorých je aj otázka zrovnoprávnenia médií v možnosti informovania verejnosti pred voľbami do parlamentu.
„Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc bude podporovať taký návrh, ktorý zrovnoprávni nielen súkromné elektronické médiá s verejnoprávnymi, ale i elektronické médiá ako také s tlačovými,“ povedal predseda asociácie Andrej Hryc. Tlačové médiá nemajú pred voľbami zakázané informovať o kandidujúcich politických subjektoch, nesmie to však byť agitácia v prospech strany a počas volieb nesmú byť zverejňované predbežné výsledky volieb.
