V Pekingu sa tento týždeň odohral príbeh, ktorý sa na začiatku trochu ponášal na okolnosti sprevádzajúce zrod denníka SME. Keď v stredu bez udania dôvodu odvolali šéfredaktora denníka Beijing News a dvoch jeho zástupcov, rozhodlo sa jeho 100 kolegov na protest opustiť redakciu. Tu sa podobnosť s mečiarovským odvolávaním v Smene končí.

Novinári jedného z najodvážnejších a najobľúbenejších čínskych denníkov nemajú v komunistickom systéme šancu pokračovať v práci. Zatiaľ čo na Slovensku začiatkom deväťdesiatych rokov nikto nemohol zakázať skupine novinárov založiť si nový denník, komunistická strana v Číne mediálny trh ovláda a kontroluje. O vzniku nového denníka nemôže byť ani reči. Oveľa pravdepodobnejšie je, že novinári vo svojej brandži skončili a hoci ich príbeh spôsobil pomerne veľký rozruch, rýchlo sa na nich zabudne. Denník vyšiel aj včera, výrobu zabezpečili novinári z konzervatívnejšieho denníka, ktorý patrí k rovnakej vydavateľskej skupine.

Zatiaľ čo s tlačenými médiami, televíziou a rádiom si čínski cenzori vedia poradiť, živá diskusia o odvolaní vedenia Bejing News na internete ukázala, že sa ukontrolovať nedá. Napriek tomu, že cenzori monitorujú všetky príspevky, záplavu správ o pekinských novinároch nedokázali odstraňovať dostatočne rýchlo, aby sa o tom ľudia nedozvedeli.

Čo prekážalo na Beijing News? Oficiálna verzia nie je známa. Jeden z vedúcich redaktorov však pre Reuters anonymne povedal, že na stretnutí s orgánmi poverenými dozorom nad tlačou vyčítali vedeniu, že robilo "chyby pri orientovaní verejnej mienky".

Zástupcovia tlačových orgánov podľa člena redakcie už 6. decembra povedali, že tento mestský bulvárny denník by sa mal dostať pod silnejší dozor strany a rešpektovať názory predstaviteľov zodpovedných za propagandu.

Ako dnes vlastne vyzerajú čínske denníky a časopisy? Na prvý pohľad sa nelíšia od tých, ktoré poznáme v západnom svete. Pôsobia moderne, majú rozsiahle biznis sekcie, informujú o celebritách. Denník China Daily je akousi Pravdou u nás za starých čias, spravodajstvo rešpektuje líniu komunistickej strany a určuje tak mantinely aj pre ostatných. Toho sa zväčša aj novinári držia a kritické materiály siahajú zväčša na komunálnu úroveň. Informácie o nepokojoch v oblastiach, kde vyvlastňujú pozemky, sa do médií nedostanú.

"Po dvoch týždňoch čítania novín má človek pocit, že Čína je najlepšie miesto na svete, neustále niekde otvárajú závody, prístavy, cesty," povedal pre SME znalec miestnych pomerov. Organizácia Reportéri bez hraníc často kritizuje obmedzovanie slobody slova v Číne. V tohtoročnom prehľade slobody tlače skončila Čína na 159 mieste zo 167 krajín.

MAREK CHORVATOVIČ