ako budú tráviť Silvestra, ako sa

v tento deň najradšej zabávajú

a či si spomínajú

na nezabudnuteľný koniec roka.

Eva Pavlíková, herečka

Silvester začínam o 17. hodine predstavením v nitrianskom divadle. Divákom ponúkneme crazy komédiu, s ktorou ich, verím, dobre naštartujeme do nasledujúcich hodín. A čo ďalej? Rovnako ako minulý rok, prežijem tento čas s priateľmi, ktorí sú mi blízki, s ktorými si mám čo povedať, k tomu si niečo dobré pojeme, popijeme. Na masové zábavy už nie som stavaná. Kedysi áno, to som dokázala tancovať doslova do úmoru. Teraz však uprednostňujem Silvester niekde veľmi blízko gauča a televízora. Samozrejme, nemyslím to doslova. Úprimne povedané, Silvester nie je čas, ktorý by som veľmi milovala. Na rozdiel od väčšiny ľudí, ktorí sa vtedy tešia, zabávajú, mňa skôr chytá smútok. Veď sme znovu o rok starší, nevieme, čo nasledujúce mesiace prinesú, čo nás čaká, či sa o rok znovu stretneme.

Katarína Hasprová, speváčka

Rozlúčka s rokom 2005 ma čaká vo Vysokých Tatrách, kde budem spievať na jednej akcii. Hoci to bude pracovný Silvester, celkom sa naň teším. Zatiaľ to totiž vyzerá, že v Tatrách je plno snehu a keď sa ešte zíde milá spoločnosť, verím, že posledné hodiny starého roka budú príjemné. Inak, na vystupovanie v tomto čase som si už zvykla. Je to jednoducho súčasť môjho povolania. Dokonca by som povedala, že ideálny Silvester by pre mňa bol vtedy, keby som spievala a zároveň bola so svojimi najbližšími. A Silvester, na ktorý nerada spomínam? Zrejme ten, keď som sa kedysi s kamarátkou rozhodla oslavovať príchod nového roka vo Viedni. Akože už sme samostatné a dospelé. Napokon z toho bola vrcholne nudná párty plná nudných ľudí a ja som sa tešila, keď som z nej mohla čo najskôr odísť.

Fredy Ayisi, tanečník

Silvester, na ktorý asi dlho nezabudnem, bol v roku 2000. Vítali sme nové tisícročie, lúčili sa s predchádzajúcim, všade sa vonku tancovalo. Jednoducho, nádhera. Inak, pre mňa býva Silvester najčastejšie pracovný, spojený s vystupovaním. Tentoraz mám však výnimku a oslávim ho v Bratislave bez akýchkoľvek povinností. Najprv na menšej párty a potom sa ešte pôjdem pozrieť k priateľom karatistom. Budem mať teda aj viac času zamyslieť sa, čo mi uplynulý rok priniesol a do akej miery som si v ňom splnil to, čo som chcel a mohol. Aj keď, na druhej strane, nepatrím k ľuďom, ktorí práve 31. decembra pociťujú ako zlomový moment. Život ide ďalej a je iba na nás, či sme s ním spokojní, či si ho vieme naplniť tým, čo je pre nás dôležité.

Ľubica Rybárska, operná speváčka

Kým počas Vianoc sa mi už stalo, že som musela vystupovať, na Silvestra mám zatiaľ šťastie. Aj teraz ho môžem prežiť, ako chcem - v kruhu mojej rodiny. Čo je o to vzácnejšie, že syn študuje v zahraničí, a tak ho inak vídame už iba zriedkavo. Tento čas však bude pre mňa nielen príležitosťou na oslavy a rozlúčku s minulými mesiacmi, ale aj šancou, ako aspoň trochu obnoviť svoje sily. S Jozefom Bednárikom totiž skúšam titulnú postavu v Pucciniho opere Turandot. A kto ho ako režiséra pozná, dobre vie, že u neho sa inak ako naplno a na vyše sto percent ani nedá ísť. Je to však prekrásna práca, na ktorú som sa dlho tešila, a tak viem, že keď sa raz obzriem dozadu, bude pre mňa koniec roka 2005 spojený práve s touto udalosťou.

Patrícia Jarjabková, moderátorka

Silvester ma pravdepodobne čaká na chalupe a pre mňa bude mimoriadny v tom, že ho prvý raz prežijem so svojím manželom. Takže sa teším, pripravujem a keďže aj počasie vyzerá zatiaľ sľubne, zrejme nás čaká aj krásna zasnežená krajina. Presne, aká má v tento čas byť. Ale bude to aj čas bilancovania, uvedomenia si, že v mojom živote sa skončila jedna etapa a druhá sa práve začína. Pevne verím, že oveľa lepšia a že zlé časy, ktoré mi zobrali toľko síl, sa už definitívne skončili. Nuž a určite budem pritom spomínať aj na jeden dávnejší koniec roka, ktorý prvý raz oslavoval aj môj syn. Narodil sa totiž 21. decembra, z pôrodnice sme boli doma iba pár dní a hoci v Petržalke všade vybuchovali petardy a svetlice, ja som mala pocit absolútneho pokoja, ticha a šťastia.

Zuzana Frenglová, herečka

Tento Silvester zrejme strávim viac-menej pracovne. V Bratislave aj v Prahe totiž paralelne skúšam s režisérom Martinom Čičvákom hru Rodinná slávnosť a už pomaly finišujeme k premiére. Takže iba dúfam, že cestou v aute či vo vlaku niekde nezamrznem a že vstup do nového roka oslávim so svojou rodinou. Pravda však je, že som už v tejto súvislosti zažila všeličo. Určite napríklad nezabudnem, ako som musela s režisérom Milošom Pietorom pracovať už 1. januára, a tak som sa autom vybrala z Košíc do Bratislavy priamo cez silvestrovskú noc. Takmer všade bola poľadovica, k tomu sa po cestách v mestách a dedinách motali viac či mierne potúžení oslavujúci. Tak toto, dúfam, už nikdy nezažijem. Zato by sa mi znovu páčil Silvester roku 2000, keď sme si telefonovali s priateľmi z celého sveta a bolo nám fajn. (koš)