Posledný deň roka

sa už automaticky spája s dobrou náladou a príjemnou

spoločnosťou. Internetových

čitateľov sme sa spýtali, ako

zvyknú oslavovať Silvestra

a či majú nejaké nápady

na dobrú zábavu.

Tento rok to bude už štrnásty raz, čo sa v mojom dome stretne o siedmej večer tá istá skupina piatich až šiestich ľudí. Dáme si večeru a asi do šiestej ráno sa potichu rozprávame, počúvame hudbu, popíjame - väčšinou víno. Keďže tam, kde žijem, sa dá kúpiť víno z celého sveta, ešte sa nestalo, že by som počas Silvestra videl dve rovnaké fľaše. A vždy prvého januára okolo tretej hodiny popoludní sa rozhodnem, že už nikdy v živote nebudem piť alkohol. To je tiež tradícia.

Silvester je síce deň, ktorý oddeľuje roky, ale inak nič mimoriadne nepreciťujem. Už sa mi nežiada byť vo veľkej spoločnosti a predstava žúru alebo búrlivej oslavy ma viac desí, ako láka. Bude večera vo štvorici a možno len vo dvojici (synovia už majú frajerky), pozvem svoju pani na prechádzku po peknom okolí, potom televízor, pohár vermutu alebo vareného vína, prípitok a spať.

Nás už tiež neláka bujará oslava s papierovými klobúčikmi v nóbl bare. Radšej mám papučovú silvestrovskú kultúru. Doobeda pohoda, povaľovanie sa pred televízorom, potom výdatná silvestrovská rodinná večera v trojici, potom spoločná prechádzka spojená s komorným ohňostrojom v blízkom parku, nasleduje pokojná prechádzka vysvieteným námestím, silvestrovský punč nádherne ohrievajúci zamrznuté ruky a šup domov do teplej obývačky k dobrotám a televízoru. O polnoci prípitok a zase sme o rok starší.

Silvestre trávim so skupinou ľudí, s ktorými sa cítim dobre. Či už na chate v horách alebo v záhradkárskej oblasti, na internáte alebo doma. Jediný Silvester, ktorý sa mi veľmi nepáčil, bol v krčme, po ňom som si povedala, taký už nie. A program? Tradičný, rozhovory pri poháriku podľa individuálneho vkusu. Veľa jedla a dobrej pohody. Vyvrcholením je striekanie šampusu o polnoci všade okolo seba (keďže ho nemám rada, nie je mi ho ľúto). Neviem, dá sa stráviť Silvester aj inak?

Dá sa. Tiež som kedysi prežívala Silvestre s partiou na chate, v byte, raz bola diskotéka dokonca medzi panelákmi na dvore. Posledné roky to však beriem skôr duchovne, asi to bude s postupujúcim vekom. Akosi už nepotrebujem bujaré tešenie sa, že keď je Silvestra, tak sa treba smiať a radovať. Nachystám obložené tanieriky, napečiem slané pečivo a potom skôr pri hudbe ako pri smutnej zábave z televízie ticho hodnotím, čo rok priniesol a čo by som bola rada, aby sa v budúcom zlepšilo. Novoročné predsavzatia si zásadne nedávam.

Pradiem od rozkoše, keď nemusím ísť na Silvestra ďaleko od domu. Ešte zvládnem variant "na horskej chate až do 4. januára", ale nič ma netrápi väčšmi, ako prebudenie sa v cudzom dome, kde má človek hneď zrána či napoludnie obavy, aby nezobudil domácich, a zároveň si nie je istý, či nevyspáva pridlho, lebo domáca pani už upratuje kuchyňu a obývačku a s pokrčeným úsmevom ponúka kávu. Takže buď domáca, alebo prísne neutrálna pôda. Najlepším variantom sa už niekoľko rokov javí miestna krčmička, kde dobre varia, dobre nalievajú a dobre hrajú. O dobrú partiu nemám obavy.

Ja budem tráviť Silvestra, ako už niekoľko rokov, kontrolovaním psa, ktorého musím vždy omámiť liekmi, lebo sa panicky bojí delobuchov. Musím teda kontrolovať, či sa nezadusí jazykom, nespadne z postele a tak. Príjemná zábava. Plánujem sa vyzbrojiť peknými DVD-čkami pre prípad, že by sa v televízii nedalo nič pozerať.

Je jedno miesto v Bratislave, kde sa ľudia vedia baviť, kde sú susedské vzťahy viac kamarátske ako susedské. Oslavuje sa takto: uličný výbor pred oslavami rozhodne, kde sa všetci susedia stretnú - tí, čo majú veľkú garáž, veľkú obývačku alebo inú veľkú miestnosť, kde sa zmestí veľa ľudí, zabezpečia priestory. Každý prinesie niečo dobré na stôl, iní sa postarajú o silvestrovskú výzdobu, hudbu, masky. Varí sa víno a silvestrovský punč, stoly sa prehýbajú, susedia sa radujú a utužujú dobré vzťahy. Možno to znie príliš romanticky, ale toto je naša "reality show" ktorá má srdce.

Zatiaľ prispeli tuším len staršie generácie. Ja (ročník 82 minulého storočia) pôjdem na chatu s manželkou, psom a skoro dvadsiatimi kamarátmi väčšinou zo strednej školy. Rozhodne nebudeme decentní, poriadne sa opijeme a vyfajčíme každý niekoľko škatuliek cigariet. Chalani berú gitary, takže určite bude od dvoch promile Olympic, Elán a to najsprostejšie, čo Horkýže slíže, Kabát a Alkehol zložili počas svojej kariéry. Nadránom sa zrútim do postele, budem dospávať aspoň do druhej poobede, zobudím sa so strašnými pocitmi (ten večer za to však bude stáť) a šoférovat domov bude moja najdrahšia.

Komu by sa chcelo celú noc ručať do záchodovej misy a ležať so spustenou kotvou? Keď sa raz staneš staršou generáciou (ty zväzák) tak zistíš, že zobudiť sa na Nový rok s jasnou hlavou má svoje čaro.

Ja mám najradšej Silvester v horách, keď sa doobeda lyžuje a poobede sa spolu s ostatnými chatármi pripravuje na večer, ktorého sa mnohí už ani nedočkajú. Každý býva krásny, ale na jeden si spomínam trochu ináč. Deti boli ešte menšie a bolo treba zabaviť aj tie. Tak sme spoločne vymysleli večernú pátraciu akciu po stopách Yetiho. Tým bol najväčší a "najmocnejší" dospelák. Pátralo sa po dvojiciach - trojiciach, malí spolu s veľkými. Na každom stanovišti v snehom zapadnutej dedinke sa čosi muselo splniť a za splnenie malí dostali sladkosť a veľkí po poháriku. Všetko bolo úžasné, len chudák Yeti poriadne vymrzol, kým sa k nemu dostala prvá hliadka.

Celý večer meditujem a vsugerúvam si, ako od Nového roka prestanem fajčiť. Žiaľ, toto robím každý rok.

FOTO - ARCHÍVSME