Niektorým filmom sa stane, že v priebehu času sa dostanú do súvislostí, ktoré ich autori vôbec nezamýšľali. Napríklad Démoni Dona Siegela o mimozemšťanoch, ktorí obsadia kalifornské mestečko, bol pôvodne normálny sci-fi thriller, ale veľmi rýchlo prevládla interpretácia, že je to parabola paranoidnej mccarthyovskej Ameriky.
To bude zrejme aj prípad filmu Čierny jastrab zostrelený Ridleyho Scotta. Je to film o udalostiach z 3. októbra 1993 v Mogadiše, hlavnom meste Somálska. V precíznom úvode film informuje, že Somálsko, trhané na kusy kniežacím klanom, bolo na pokraji hladomoru. Preto zasiahli Spojené národy, hlavne americké námorníctvo. Potom sa Američania pokúsili uniesť z Mogadišu vojvodcu Aidida. Boli zostrelené dva vrtuľníky a osemnásť amerických vojakov zahynulo v pouličných bojoch, ktoré nasledovali.
Ridley Scott (Blade Runner, Votrelec, Gladiator, Hannibal) a jeho producent Jerry Bruckheimer (Top Gun, Armageddon, Con Air) sa pustili do tohto projektu, keď v Amerike vrcholila nová verejná hrdosť na „našich chlapcov“. Ako prvý ten pocit zacítil ako obyčajne Steven Spielberg a preniesol túto hrdosť na plátno vo filme Zachráňte vojaka Ryana. Hrdinovia v amerických uniformách sa začali množiť.
Takže, keď sa 16. apríla 2001 začal v etiópskej Kenitre nakrúcať Čierny jastrab zostrelený, šli Scott a Bruckheimer s duchom doby, prinajmenšom americkej doby. Koncom júna padla posledná klapka, o tri mesiace bol film hotový a v novembri mal prísť do amerických kín. Potom prišiel 11. september, ktorý síce nijako nezmenil film, ale zmenil optiku, ktorou sa naňho dívame. Čo pôvodne bolo v hmlistej zhode s americkým podvedomím, je teraz príbeh, v ktorom môžeme ako v otvorenej knihe čítať o vzťahu superveľmoci k zvyšku sveta. Je to legitímne, aj keď tvorcovia nemysleli na politiku, ale na action, pretože film už v Amerike prevalcoval všetko ostatné, a to presne odráža momentálny stav americkej mysle.
V jednej z kľúčových scén zajatým americkým vojakom odmietnu pomôcť pakistanské jednotky OSN. Je to symbolická ilustrácia amerického pocitu, že napokon sa aj tak vo všetkom môžu spoliehať len na seba, a tým nepriamo vysvetlenie či obhajoba novej americkej doktríny, podľa ktorej medzinárodné dohody nemusia platiť, počnúc Kjóto a haagskym tribunálom až po Ženevskú konvenciu.
Jediné, čo platí, je osud „našich chlapcov“, ich súdržnosť, princíp, že nikoho z nich nemožno nechať v tom. Čo ich čaká, keby ich zajali či zranili, je anonymný a nemilosrdný lynč, ktorý vidíme v príbehu Jastraba zindividualizovaný: Somálčanka beží zdvihnúť pušku, vojak na ňu kričí: „Nerob to!“, ona ju však zdvihne, on strieľa a ona padá.
Autor: HANNS-GEORG RODEK(Autor je novinár a filmový kritik)
