Našťastie sa tieto očakávania nenaplnili. Nový film z dielne STV (na programe v stredu večer) a zároveň režijný debut scenáristky Zuzany Liovej s názvom Ticho srší dávno nevidenou človečinou a civilnosťou.

Niekde na severnom Slovensku žije rodina, ktorá makroekonomické ukazovatele "slovenského tigra" príliš nepociťuje. Matka pracuje v miestnej pekárni, otec chodí na fušky do Čiech. Majú štyri deti, ktoré zápasia s problémami daného veku. Prvé lásky, truc reakcie, prvé poloprofesionálne sklamania... A to všetko v prostredí, ktoré často neponúka už ani to najelementárnejšie: nádej.

Kým matka sa snaží držať rodinu pokope, otec sa rodinnému kozubu na svojich pracovných výjazdoch čoraz viac vzďaľuje. Stáva sa z neho chladný 'mumák', ktorý po návrate domo položí na stôl zopár bankoviek a má pocit, že splnil svoje otcovské povinnosti.

Táto rodina napĺňa stereotypné zmýšľanie mnohých ľudí. Deliaca čiara medzi ženským a mužským svetom je stále niekde tam, kde bola aj pred 30 rokmi. "Ja zarábam peniaze, a teda ja aj rozhodujem" - vyznieva z filmu.

Život sa s rodinou nemazná a rodina tento stav mlčky prijíma: žije v prostredí, kde je nezamestnanosť samozrejmejšia ako zamestnanosť. Boj o každodenné prežitie napĺňa túto smutnú každodennosť. Socializmus zanechal svoje stopy nielen na budovách kultúrnej inštitúcie či nemocnice, jeho vplyv je stále zakorenený aj v ľuďoch. Neosobné je nielen prostredie, aj miestne obyvateľstvo trpí akýmsi emocionálnym deficitom.

Civilnosť a chlad len podčiarkuje aj dobrý výber hercov. Táňa Radeva a Ľubomír Paulovič sú si plne vedomí, že na Liptove veľké a zbytočné gestá nemajú čo hľadať, a našťastie sa nezabudlo ani na detaily. Napríklad, že jednoduchí ľudia sa ráno budia bez mejkapu.

Liová stavila na tváre, ktorých diváci ešte nie sú presýtení a dosiahla tak to, čo dosiahnuť chcela: všednosť vo svojej najneobrúsenejšej podobe. Prirodzení a nerušiví sú aj detskí herci, ktorí sú najmä tým, čím aj majú byť: deťmi. Kamera Martina Štrbu túto civilnosť výborne dotvára. Liptov je znázornený v studených farbách, a vystihuje nielen neosobnosť prostredia, ale odráža i vnútro ľudí.

Rušivo pôsobí len hudobný podklad, ktorý nepodčiarkuje ani nedotvára prostredie a dej. Snímka Ticho potrebovala oveľa selektívnejší a minimalistickejší hudobný výber, ani absencia hudobnej stopy by finálnemu vyzneniu filmu neuškodila. Naopak, vo filme by mohlo byť viac humoru, ktorý by nadľahčil tristné situácie a narušil dej niečím nečakaným, teda niečím, čo sa občas udeje aj v liptovskej každodennosti.

V 72 minútach Liová nemala veľký priestor na hlbšie analýzy stavu, nevysvetlila bližšie motivácie postáv, snímka je skôr akýmsi náčrtom stavu.

K tematike sa však postavila veľmi citlivo, a tak vznikol film, na ktorý môže byť hrdá. Určite oveľa viac ako STV na svoj nemiestne patetický a málo citlivý trailer.

Ticho m SR m 2005 m 72 min. m Námet, scenár a réžia: Zuzana Liová m Dramaturgia: Jana Skořepová m Kamera: Martin Štrba o Hudba: Slavo Solovic m Hrajú: Táňa Radeva, Ľubomír Paulovič, Barbara Horváthová, Daniel Fischer, Zuzana Rzymanová, Simona Kolesíková, Luboš Kostelný m Premiéra na STV: 28. decembra

Autor: Ildikó Pongó(Autorka je filmová publicistka)