BRATISLAVA - Slovensko urobilo za ostatné tri roky najväčší pokrok v zlepšovaní podmienok na podnikanie. Vyplýva to zo správy Transition Report 2005, v ktorej Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) porovnáva pokrok 26 krajín na ceste k plne funkčnej trhovej ekonomike. Report sa venuje osmičke nových členských štátov Európskej únie zo strednej Európy a Pobaltia, siedmim krajinám Balkánu a 11 štátom bývalého Sovietskeho zväzu.
Hoci v známkovaní trhového ekonomického prostredia Slovensko ešte mierne zaostáva za svojimi susedmi, z ktorých, napríklad, Maďarsko si pripísalo plné skóre, okolité štáty dobiehame.
"V niektorých nových členských štátoch únie opýtané spoločnosti tvrdia, že oproti roku 2002 pociťujú zhoršenie v štátnom riadení hospodárskych procesov. Napríklad, v Českej republike firmy hlásili väčšie problémy v každej sledovanej oblasti. V Maďarsku došlo k zhoršeniu najmä v daňovej oblasti a v štátnej regulácii. Litva si polepšila v každej oblasti, jediným zhoršením je vnímanie korupcie," skonštatovala európska banka.
Hoci Transition Report 2005 Slovensko vo všeobecnosti chváli, upozorňuje aj na niekoľko rizík. Európska banka pre obnovu a rozvoj stále čaká na úplnú liberalizáciu telekomunikačného sektora, v ktorom štát dlho toleroval Slovak Telecomu monopolné postavenie v pevných linkách. Upozorňuje tiež na fakt, že Slovensku by prospela diverzifikácia investícií, aby sme neboli príliš závislí od automobilového priemyslu. Tomu by však podľa správy mali pomôcť jasné pravidlá na investičné stimuly, ktoré nedávno Slovensko prijalo.
Bezprostredným rizikom v ekonomickom napredovaní môžu byť v najbližšom období parlamentné voľby a druhý pilier dôchodkového systému, píše sa v správe.
Penzijná reforma je potenciálna hrozba pre rozpočet preto, lebo sa stretla s nečakane pozitívnym ohlasom obyvateľstva. Do druhého piliera sa prihlásilo viac ľudí, ako sa predpokladalo, to znamená, že štát bude musieť viac doplácať zo svojho súčasným dôchodcom.
Príchod novej vlády môže byť pre verejné financie riziko v tom prípade, keď si neosvojí pravidlá obozretnej rozpočtovej politiky.
MARTIN JAROŠ
