Popri štúdiu si zarába viac ako polovica vysokoškolákov. Zarábajúci študenti z rodín s nízkym príjmom majú tiež právo na sociálne štipendiá. Ak ich príjem neprekročil 1,2-násobok životného minima - 5676 korún, tak sa nezarátava do celkového príjmu rodiny. V prípade, že študent zarobí mesačne viac, do celkového rodinného príjmu sa zaráta len rozdiel medzi jeho príjmom a sumou 5676 korún. Rovnako sa započítava aj celkový príjem ostatných detí rodiny.

Pravidelne pracuje približne 30 percent študentov, väčšina z nich strávi v zamestnaní desať až dvadsať hodín týždenne. Počas semestra si tak zarobia priemerne 4000 korún a počas prázdnin okolo 14 000 korún. Najviac si zarobí do tisíc korún mesačne.

Najčastejšou motiváciou pracovať popri škole je finančne si prilepšiť a získať prax. Až 21 percent študentov si myslí, že bez vlastného zárobku by im financie nestačili. Vyplýva to z minuloročnej dosahovej štúdie o sociálnom postavení študentov vysokých škôl.

Modelový príklad

Jeden rodič a jeden vysokoškolák, ktorý študuje mimo domova. Príjem rodiny je 10 000 korún. Študent zarobí 4000 korún mesačne. Keďže suma študentovho zárobku neprekročila hranicu 5676 korún, nezarátava sa do celkového príjmu rodiny.

Jeden rodič a jeden vysokoškolák, ktorý študuje mimo domova. Príjem rodiny je 10 000 korún. Študent zarobí 7000 korún mesačne. Keďže suma študentovho zárobku prekročila hranicu 5676 korún, do celkového príjmu rodiny pre výpočet sociálneho štipendia sa zaráta len suma 1324 korún. Takže celkový príjem rodiny je 11 324 korún.

Priemerný zárobok študentov podľa univerzitných miest (v Sk)

Vysvetlivky : * - pre nedostatočne veľký počet respondentov nie je výstup štatistického spracovania výsledkov dostatočne vierohodný

Údaje sú za rok 2004

Zdroj: Ústav informácií a prognóz školstva