Jaroslav Slávik, štvrtý na tohtoročných ME. FOTO - TASR
Najúspešnejší slovenský reprezentant v sánkovaní šokoval v olympijskej zime dvakrát: na jej začiatku prekvapujúcim rozhodnutím skončiť kariéru a uprostred nej nečakaným návratom do kolotoča Svetového pohára. Čo ty tu? vyvalili oči súperi, keď sa pred tromi týždňami zrazu objavil v kanadskom Calgary.
V predvečer Štedrého dňa nakupoval darčeky v jednom z bratislavských obchodných domov, ale Vianoce už trávil v horách, z ktorých pochádza, v Tatrách. Dnes si v Starom Smokovci v rámci predolympijskej prípravy premiérovo vyskúša pred pol druha mesiacom skolaudovaný trenažér sánkarských štartov.
Čo rozhodlo, že ste odvolali zbohom saniam?
"Bodom zlomu bola novembrová ťažká havária dvojice Mick - Marx na turínskej dráhe. Kdesi som začul upútavku: Slovenskí sánkari budú olympiádu sledovať len v televízii. A to by si slovenské sánkovanie nezaslúžilo."
Vám nehrozilo sledovanie olympiády na obrazovke, nemáte televízor...
"To je fakt, ale nemám ho najmä preto, že na televíziu nemám čas."
Nemáte ani byt.
"Byt už mám, ale nie je dokončený. Zatiaľ je neobývateľný."
Kto vás zlomil?
"Do koryta ma vrátili funkcionári zväzu. Do poslednej možnej chvíle sa snažili, aby som zmenil rozhodnutie. Zvlášť jeho predseda Martin Findura. V týždni pred záverečnými dvoma pretekmi Svetového pohára, na ktorých sa naposledy dali získať potrebné body na olympijskú nomináciu, mi zavolal a povedal: Rátam s tebou."
To stačilo?
"Zavážil aj argument, že by som si za kariérou zaslúžil lepšiu, olympijskú bodku. Nasledovali štyri dni rokovaní, zvažovaní prečo áno a prečo nie. Konečné rozhodnutie ostalo na mne. Ale priznávam: keby sa šéf zväzu neohlásil, asi by som do Turína nešiel."
Bola súčasťou dohody aj pomoc v splácaní hypotéky na byt?
"Samozrejme. Na tri mesiace vypadnem z práce."
Sekli ste so športom s predstavou starať sa o existenciu, ktorú venovanie sa vrcholovému športu nerieši. Už ste boli zrejme mysľou inde.
"Veď to. Nebolo to hop-šup."
Ako ste sa cítili späť v tobogane?
"Bol som prekvapený, ako jednoducho to šlo. Našťastie, návrat sa uskutočnil na nenáročnej dráhe, akou je calgarská, a mal som na nej možnosť absolvovať relatívne dosť tréningových jázd. Až po nej prišla na rad ťažšia dráha v Lake Placide."
Jedno štrnáste, jedno pätnáste miesto - takými výsledkami ste obyčajne začínali sezóny aj po neprerušenej letnej príprave.
"To, čo človek má vžité, zrejme z neho tak rýchlo neodchádza."
Kde ste si našli svoje sánky? Používal ich niekto medzičasom?
"Na mojich pretekárskych šínach to nikto neskúšal. Našiel som si ich v Starom Smokovci v objekte nového štartovacieho trenažéra."
Už ste si ho vyskúšali?
"Hneď po sviatkoch na ňom začnem prípravu. Už sa teším. To sme mali mať pred štyrmi rokmi."
Musíte doháňať kondičku - pribrali ste?
"Naopak, schudol som. Viac som sa naháňal, menej som jedol. Moja súťažná váha bola 87 kilogramov, teraz mám o štyri menej. Musím ich dohnať. Sviatky pomôžu."
