FOTO
Daniel Pastirčák: Kristus v Bruseli l Ilustrácie: Daniel Pastirčák l Doslov: Ivan Štrpka l Ex tempore - Panenka & Panenka l Bratislava 2005
Iskoni bě slovo, i slovo bě u Boga, i Bog bě slovo - to je začiatok Biblie v preklade Konštantína a Metoda, a teda i začiatok našej spisovnej existencie. Keby sme pridali citáty z Kollára či Hollého, zo Sládkoviča či Janka Silana, z Emila Boleslava Lukáča či Svetoslava Veigla, čo by bolo ich spoločným menovateľom? To, že na vytváraní slovenskej básnickej tradície sa významnou mierou od začiatku až dodnes podieľajú kňazi. (Veď, hoci to málokto vie - i populárna pieseň Zlomky s refrénom "ale toto všetko sú len zlomky poznania" je zhudobnená báseň, ktorú napísal kňaz.)
Je vždy dobré, keď má básnik ešte ďalšiu identitu, ktorá robí z neho čitateľovho spojenca v radosti i žiali. Keď je básnik napríklad lekárom ako William Carlos Williams alebo dušpastierom ako - nomen omen - Daniel Pastirčák. Jeho druhá básnická zbierka (po Tehilim, 1997) má dve časti: Portréty a Ikony. Autor sám to komentuje ako akýsi verbálny kríž. Zatiaľ čo ikony tvoria jeho horizontálne rameno a sú z tohto sveta, kde nám hrozí zjednodušenie, zameniteľnosť, záhuba, portrét symbolizuje vertikálu, jedinečnú ľudskú dušu, smerujúcu k nesmrteľnosti.
Napriek vážnosti Pastirčákových úvah im nechýba ani humor: báseň Portrét Image nám síce nastavuje krivé zrkadlo ("Vaša truhla i váš veniec nech sú sexy. / Mŕtvy, ktorý nie je sexy, nemôže byť pochovaný"), no samovraždu po jej prečítaní určite nespáchame: veď pri pohľade do krivých zrkadiel sa vedia zasmiať dospelí aj deti.
Dominantou knihy je báseň Kristus v Bruseli, obmieňajúca názov i námet klasického Ensorovho obrazu Kristus prichádza do Bruselu, ktorý dnes nadobúda nové významy. Novo sa díva na vec nielen Pastirčák-básnik, ale aj Pastirčák-grafik: i jeho ilustrácie sa dajú čítať ako množina možností, pretože "človek predsa nemá hranice, samozrejme, / okrem tých, ktorým sám verí."
Na prezentácii tejto - vďaka vydavateľstvu po každej stránke krásnej - knihy autor doslovu Ivan Štrpka výstižne nazval Pastirčákovu poéziu poéziou face to face, v ktorej básnik ani čitateľ nemôžu uhnúť vzájomnému pohľadu.
Ak patrí básnická tvorba kňazov k najlepším tradíciám slovenskej poézie, potom môžeme byť len šťastní, že má ďalšieho skvelého pokračovateľa.
Autor: Ľubomír Feldek(Autor je spisovateľ)
