FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ

Dnes: Juraj Šebesta, spisovateľ a teatrológ

Juraj Šebesta žije medzi zvieratami odmalička, hoci doma psa mať nemohli. Sestra Zuzana má alergiu na psiu srsť. Šebestovci chovali aspoň rybky, ale všetky pokapali. "Možno zlé zóny v panelákoch," krčí Juraj plecami. "Syn Adam sa na rozdiel odo mňa o akvárium staral vzorne, ale nepomohla ani najvyspelejšia technika." Neskôr chcel syn podnikať s párom zlatých škrečkov. "Hoci máme početných priateľov a rodinu, nedarilo sa umiestňovať škrečky ani zadarmo. Napokon som asi dvadsať škrečkov rôznych generácií vypustil na pole pred chalupou. Nechali sme si len mamku samicu."

Skutočne zvláštny zverinec mali Jurajovi susedia. "Chovali hady, jaštery a pavúky. Občas sa nám do bytu zatúlala kobylka a od radosti trilkovala, keďže sa jej podarilo ujsť spred papúľ exotického spoločenstva."

Obdobie psov sa začalo na vysokej škole, keď sa zoznámil so svojou nastávajúcou. "Martinkin malý bradáč, zvaný Eríček, vedel intonovať. Keď ste mu niečo predspievali, kultivovane zavýjal v príslušnej tónine. Preto ho aj vybrali do hudobného televízneho seriálu. Bol to pes umelec." Z Krásneho Poľa pri Ostrave pochádzal aj Stingo, stredný bradáč švagrinej Petry. "Bol to taký dedinský tĺk, občas pohrýzol aj vlastných. Ale keď mu jeden psisko zlomil pri bitke chrbticu, veľmi sme za ním smútili."

Vlastného psa však Juraj s manželkou dlho nemali. Sústredenému náporu detí odolávali nejasnými prísľubmi o väčšom byte niekde pri lese. No keď raz Juraj neskoro na jeseň začul v šope na chalupe slabé skučanie, zmocnilo sa ho tušenie, že to bude osudové. A naozaj, bola tam sučka so šteniatkami. "Keď som ju zavolal k sebe, hneď pribehla a skočila mi do náručia."

Šebestovci si vzali jedno zo šteniatok. "Najdúch Žofia je miešanec, z väčšej časti jazvečík. Mamu si zobrali susedia chalupári. Brat sa zadusil konzervou. O otcovi len niečo matne tušíme."

Pes vraj priniesol do rodiny väčší pokoj. "Deti sa majú s kým hrať, majú na koho usmerniť svoje emócie, navyše nám všetkým postupne zlepšuje kondíciu. Núti nás pravidelne chodiť von, na prechádzky. Dokonca s ňou behávam." Žofia vraj je veľmi milá a spoločenská, ale aj trochu hysterická, uštekaná a tvrdohlavá. "Najväčší problém je dostať ju z postele. Vtedy si ľahne na chrbát, "vybruší sa", ako vraví dcéra Kamilka, a tvári sa, že to nie je ona, alebo, že nás má omráčiť jej šarm. Aj keď ju prinútime zliezť, ráno je vždy v posteli. Zbožňuje, keď sa v nestráženej chvíli môže vyvaliť na vankúš a schrupnúť si na ňom." A so psom má Juraj ešte jednu istotu.

"Aj keby vás všetci sklamali, aj keby ste sklamali sám seba, pes vás neprestane mať rád."

(bd)