BRATISLAVA - Čím ďalej na východ Slovenska, tým menšie šance ľudia vidia. V porovnaní s priemerom vidia oveľa horšie aj svoje postavenie. Ako vyplynulo z novembrového prieskumu, ktorý si dal urobiť Inštitút pre verejné otázky, v Bratislavskom kraji považuje svoje šance za horšie iba šesť percent ľudí, ale v krajoch východného Slovenska v podstate 90 percent.
"Ako sa posúvame smerom na východ Slovenska, priaznivé hodnotenie situácie sa postupne mení na veľmi kritické," hovorí sociologička Zora Bútorová z IVO.
Pribúdanie frustrácie zo západu na východ je podľa Bútorovej v značnej miere v súlade s regionálnymi rozdielmi stavu ekonomiky či kvality života.
Najvyššia miera nezamestnanosti, relatívne najviac osôb v hmotnej núdzi a nezamestnaných so základným vzdelaním alebo bez neho - to všetko sa, odhliadnuc od toho, čo je príčinou a čo následkom, sústreďuje práve v Prešovskom, Košickom kraji, ale aj Banskobystrickom kraji.
Viera Hybenová z Krajskej pedagogicko-psychologickej poradne v Prešove si myslí, že na východe to je naozaj horšie. "Ak sú vlastné skúsenosti obyvateľstva negatívne, nemôžete očakávať veľké pozitíva." O svojich krajanoch hovorí, že mnohí majú dieťa, manžela alebo manželku zamestnanú v Bratislave, v Prahe alebo v cudzine, a tak si "všetko vedia porovnať - s mierou nezamestnanosti, s platovými podmienkami na východe a inde".
Ľubomír Falťan zo Sociologického ústavu SAV pripomína, že aj v minulosti východné Slovensko výrazne zaostávalo. Hromadenie objektívnych faktorov zaostávania je takto znásobované 'historickou pamäťou' obyvateľstva, 'že sme boli na tom horšie vždy'.
Nedostatok pracovných príležitostí sa dá riešiť dvoma spôsobmi - buď príde "práca za robotníkmi", alebo pôjdu "robotníci za prácou". Pritiahnuť investície tam, kde sa nedá ľahko dostať, lebo napríklad nie sú diaľnice, je však zväčša nemožné. A záujem o príspevok na sťahovanie za prácou bol taký nízky, že ho ministerstvo práce zrušilo. "Kam všetci pôjdu, keď majú rodiny, dosť starých rodičov, o ktorých sa starajú, dom a záhradu? Nemôžeme byť všetci mobilní a odísť za prácou, keď sa nám zachce," hovorí Hybenová.
Sociálna situácia krajov Slovenska v 1. polroku 2005
* Najviac obyvateľstva v hmotnej núdzi mal Košický kraj - 12,8 %, potom Banskobystrický (11,0 %) a Prešovský (10,1%). Naopak, najmenej Bratislavský kraj (1,2 %).
* Najvyššiu priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti mal Banskobystrický kraj - 18,79 %. Najnižšiu, ako inak, Bratislavský kraj (2,97 %).
* V krajoch Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom v priemere okolo 40 % evidovaných nezamestnaných predstavovali tí so základným vzdelaním alebo bez vzdelania.
* Najnižšia priemerná nominálna mesačná mzda bola v Prešovskom kraji - 12 199 korún, najvyššia v tom bratislavskom (22 421 korún). Pretože cenové hladiny štatistický úrad nezisťuje po regiónoch, nemožno porovnať, čo si v tom-ktorom kraji niekto môže za jedny peniaze kúpiť.
Zdroj: Správa o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky a I. polrok 2005
(joč)
