Prostredie na Gerbovej ulici blízko centra Michaloviec pripomína najzaostalejšie osady. Chatrče sú poskladané z najrôznejšieho materiálu - zo zbytkov tehál po asanáciách, guľatiny či z plechu obitého kartónom. Obydlia sú zasypané odpadkami, po ulici sa potulujú psy. Na začiatku ulice je betónový múrik s rúrou, z ktorej donedávna tiekla pitná voda. Vodári ju odstavili pred viac ako mesiacom.

Obyvatelia si nosia vodu z neďalekej rieky v plastových kanistroch, fľašiach, vedrách. "Odstavili nám vodu zo dňa na deň, bez toho, aby nás upozornili. Lebo že neplatíme. Ale ako máme platiť, keď nemáme vlastné vodomery?" hundre Kveta Hoľanová. Údajne bola na mestskom úrade, aby niečo robili, veď v osade žije mnoho malých detí. "Povedali mi, že nemôžu robiť nič, lebo tu žijú ľudia, ktorí sa sem svojvoľne nasťahovali. Sú aj takí. Ale ja tu mám dvadsaťdva rokov trvalý pobyt."

"Žijeme tu ako Flinstonovci v kamennej dobe ," hovorí Jaroslav Badžo, otec ôsmich detí. Voda sa podľa neho v osade stala predvolebnou zbraňou kandidátov na rôzne funkcie.

"Pred voľbami nám primátor sľúbil, že budeme mať pitnú vodu. Aj bola. Teraz nám ju vypli, aby pred ďalšími voľbami mohli opäť prísť ako spasitelia."

Badžovci spotrebujú denne okolo sto litrov vody. "Kúpil som kanistre. Nosil som pitnú vodu od známych, aj som im za ňu platil. Ale to sa nedá do nekonečna. Teraz nosím vodu z rieky."

Badžo je presvedčený, že ľudia v osade, by boli schopní za odobratú vodu z vodovodu platiť.

Obyvatelia si uvedomujú, že voda z Laborca môže vážne ohroziť najmä zdravie detí. "Jožko bol operovaný na srdiečko. Je vážne chorý. Tá voda mu môže ešte viac

uškodiť. Aj keď ju prevaríme," hovorí Iveta Hudáková. V osade žije údajne osemnásť rokov. Prisťahovala sa sem, keď ju pustili z detského domova.

Jedenapolročný Milan Holub strávil prednedávnom pár dní na infekčnom oddelení michalovskej nemocnice. "Dostal hnačky, tak som ho odniesla na infekčné. Z čoho? Asi zo sunaru. Varíme ho z vody, ktorú nosíme z rieky."

MIKULÁŠ JESENSKÝ