Syn Napoleonovho generála sa narodil 26. februára 1802 v Besancone. Vzoprel sa otcovi, ktorý chcel mať z neho vojaka alebo inžiniera a už v skorej mladosti prejavil náklonnosť k literatúre. V roku 1827 napísal drámu Cromwell, ktorej úvod sa stal manifestom romantizmu.
V roku 1841 sa stal členom Francúzskej akadémie a do roku 1845 aj členom hornej komory parlamentu. Svoje literárne stanoviská nezanedbával ani v aktuálnej politike - stále sa zastával pokrokových myšlienok, bránil slobodu tlače, žiadal zrušenie trestu smrti a pri každej príležitosti bojoval za sociálne reformy.
Celý život sa angažoval vo verejnom a spoločenskom živote Francúzska. Myšlienkovým vývojom dospel od monarchizmu k liberalizmu a pronapoleonskému postoju, a preto popri veľkých úspechoch v oblasti literatúry, prežíval po štátnom prevrate roku 1851 aj ťažké okamihy vyhnanstva v Belgicku a Veľkej Británii. Tam aj vznikli jeho hlavné básnické zbierky a tri veľké romány, z ktorých Bedári a Robotníci mora (popri Chráme Matky božej v Paríži) sú jednými z najvýznamnejších pamiatok francúzskej literatúry.
Jeho návrat z vyhnanstva bol skutočnou slávnosťou a holdom národnému bardovi.
Victor Hugo zomrel 22. mája 1885. (tasr)
