Čitateľ má v rukách biografiu, ktorá z Čapkovho života a diela nevynecháva nič podstatné, a preto môže poslúžiť ako sprievodca tvorbou svetoznámeho autora a dobrý, čítavý úvod k nej. Takéto knihy sú potrebné, pretože diela klasikov sa nečítajú, Čapek nie je výnimkou.

V predvojnovom období píše Karel svoje poviedky, eseje a kritiky spoločne so svojím starším bratom Josefom. Obaja sa ako členovia avantgardnej Skupiny výtvarných umelcov podieľali na zrode nového umenia v Čechách. Smer nazvali kuboexpresionizmom.

„Žiť treba krátko, ale plno,“ tak znie názov jednej z kapitol, vzťahuje sa k divadelnej hre Věc Makropulos. Okrem iného je to Čapkova odpoveď na záchvaty hypochondrie a pochybnosti o zmysluplnosti enormne dlhého života. Čapkov osobný život bol v takmer permanentnej osobnej kríze.

Karel Čapek bol uznávaným spisovateľom vo svete, ako jeden z mála spisovateľov bol tiež rozmaznaný kritikou, vydavateľmi i publikom. Mieril však vysoko - zaujala ho politika, možnosti výchovy národa k demokracii a poslania spisovateľa ako príslušníka elity morálnej a intelektuálnej.

Jeho dva idoly boli Československo a T. G. Masaryk. Priatelil sa s prezidentom, a to bola rýchla cesta k pravidelným piatkom u Čapkovcov, kde sa začala schádzať umelecká elita. Prezident prichádzal, síce nepravidelne, ale predsa len často. Intelektuáli si s ním vymieňali nápady, z ich stredu „vychádzali dôležité podnety alebo i rady prezidentovi republiky“. Bol to teda akýsi prvý pokus o nepolitickú politiku.

„Kontakty s Masarykom sčasti nahrádzali milostný život, v istom zmysle hádam i manželstvo,“ píše Július Firt v memoároch Knihy a osudy. To nemôže byť ospravedlnením, v hre bol viac než jeden nie príliš šťastný osobný život.

„Hovory sú najväčším literárnym monumentom masarykovského kultu u nás,“ píše Václav Černý vo svojich Pamätiach. Tak ako vychýrené rakúske spojenectvo krompáča a šable toto spojenectvo intelektuálnej elity s mocou bolo neprimerané a nešťastné. Karel Čapek ako „hradný“ spisovateľ a pravidelný laureát štátnych cien však nemohol byť večne milovaný. V druhej polovici tridsiatych rokov sa Čapek angažuje silne ľavicovo, privíta Stalinovu ústavu (tú „najdemokratickejšiu na svete“), angažuje sa na strane „demokratického“ Španielska. Aj tento obrat vo vývoji svojho milovaného autora vidí Ivan Klíma kriticky.

Kritických námietok nie je priveľa, ale sú dôležité. Nič neznížia na hodnote diela, len spresnia okolnosti a čas politického blúdenia. Ku koncu ako prídavok sa ešte zmieňuje o umeleckom stroskotaní, o tézovitosti posledných prác, ktorej sa vymyká azda len nedokončený Život a dielo skladateľa Foltýna.

Autor: JIŘÍ OLIČ(Autor je básnik ,výtvarný a literárny kritik)