Viliam Klimáček je nielen jeden z najlepších, ale aj jeden z najplodnejších autorov, akých dnes má slovenské javisko a slovenská literatúra. Okrem knižky Noha k nohe mu v týchto dňoch vyšla u Kolomana Kertésza Bagalu aj ďalšia: GUnaGU - príbeh jedného divadla. Práve v nej sa dočítame aj o jeho priateľstvách s výtvarníkmi Otisom Laubertom, Igorom Minárikom a Deziderom Tóthom: "Jednodňové výstavy a akcie po celej republike, kam som občas s nimi chodil, mi otvárali oči na nové videnie. Aj preto som začal písať konceptuálne rozprávky s Dežovými ilustráciami, ktoré neskôr vyšli ako Noha k nohe."

V knihe Noha k nohe nájdeme naozaj hneď na začiatku - ako akýsi koncept cesty, naplánovanej na sedem krokov - skutočný odtlačok Klimáčkovej nohy, aj skutočný odtlačok Tóthovej. "Vidíte: je menšia. Ja teda žijem na väčšej nohe ako Dežo Tóth. Lenže sa mi ťažšie zháňajú topánky."

No nájdeme v nej aj tú cestu: nápaditá hru s knihou i čitateľom, pri ktorej sa slovo ustavične mení na obraz a naopak. A čím väčšmi je to hravé, tým väčšmi je to pravdivé - ako inak, veď i obloha, pod ktorou žijeme, je hra, ktorú sa hrá s nami ktosi neznámy: Obloha má vlastné sviatky. Vie, kedy kričať "Sláva!", vie, kedy zostať spiatky. A každý z nás nosí na topánke kúsok neba: Čo ak z neba mesiac spadne? Pst! Svietiť bude podkovička nenápadne.

Viliam Klimáček a Dezider Tóth sú ako tí starí renesanční majstri, čo vedeli, že niet krásnej cesty dopredu bez krásneho návratu. Pri listovaní touto knihou si iste spomenieme aj na Exupéryho kresbu klobúka, v ktorej malý princ rozpoznal hada, čo prehltol slona, alebo na Apollinairove Kaligramy, v ktorých pršia z neba slová - ale vyvstanú vám len ako stopy dávnej tvorivosti, s ktorými nemohli s Klimáčkom a Tóthom urobiť nič iné, iba ich popohnať k celkom novým nápadom!

Aj slovenská kniha pre deti prežíva vďaka nim renesanciu a vracia sa k svojim najlepším tradíciám.

Autor: Ľubomír Feldek(Autor je spisovateľ)