li Srebrenicu len za vojnový incident.

Kým Bosnianka sa zo straty syna Azmira nespamätala dodnes, mnohí Srbi na šokujúce zábery zabudli hneď na druhý deň. Aspoň to vyplývalo z prieskumu verejnej mienky. Väčšina Srbov podľa neho neverí, že Srebrenica sa vôbec stala. A naopak, architekti konfliktu Radovan Karadžič a Ratko Mladič (ktorí sa dodnes ukrývajú na slobode) pre mnohých ostávajú vojnovými hrdinami.

Takéto názory bolo pred belehradským súdom počuť aj včera. Nacionalisti a priaznivci najpopulárnejšej srbskej politickej strany Radikálov, ktorej líder Vojislav Šešelj čelí v Haagu obvineniam z vojnových zločinov, dávali svoj názor na Srebrenicu otvorene najavo. Pred súd prišli podporiť obvinených Škorpiónov.

Pred súdom boli aj matky zo Srebrenice, ktoré počas masakry stratili svojich blízkych. "Síce nemôžu dostať trest smrti, ale verím že spravodlivosť týchto netvorov nájde," citovala agentúra AP Sajmu Slatičovú, ktorej 36-ročný brat Sadik bol jedným zo zavraždených.

Začiatkom júla 1995 srbské jednotky v srebrenickej enkláve, ktorú mali ochrániť vojaci OSN, zabili vyše sedemtisíc moslimov. Netrvalo im to ani týždeň. Tribunál v Haagu neskôr definoval masakru v Srebrenici ako genocídu.

Napriek tomu, že aj tento rok sa podarilo v okolí Srebrenice nájsť nové masové hroby s pozostatkami obetí, popieranie genocídy je v Belehrade pomerne častou záležitosťou. Pred desiatym výročím masakry v Srebrenici sa na pôde Belehradskej univerzity napríklad uskutočnila konferencia podľa, ktorej sa Srebrenica vôbec nestala.

"Krátko po zverejnení videokazety sa zase začalo šíriť, že ide o zostrihaný podvod," rozpráva Borka Pavičevičová riaditeľka belehradského Centra pre kultúrnu dekontamináciu. Nebyť jej centra, výstava o Srebrenici, ktorá nedávno dorazila aj do Bratislavy, by sa pravdepodobne v Belehrade neuskutočnila. Žiadne galérie totiž fotografiám z masakry nechceli poskytnúť priestor.

MIREK TÓDA