Po piatom góle Kanady v sieti jej finálového súpera USA sa v závere zápasu (5:2) 41-ročný štíhly elegán Wayne v hľadisku haly E Centre v Salt Lake City objímal šťastím ako malý chlapec so všetkými naokolo. Kolíska hokeja sa po dlhých 50 rokoch dočkala triumfu pod piatimi kruhmi.

„Som nevýslovne šťastný. Čo sa nepodarilo mne, dokázal Mario (Lemieux – pozn. red), Steve (Yzerman) a spol. Kanada si to zaslúži, dala svetu hokej a množstvo nezabudnuteľných osobností. Počas celého turnaja bol náš tím pod obrovským tlakom, ktorý však nenarušil priateľské vzťahy a jeho vnútornú súdržnosť. Keď si uvedomím, že proti nám korčuľovali maximálne motivovaní takí gigantickí hokejisti a moji dobrí priatelia, ako je Brett Hull či Phil Housley, cena našej zlatej medaily sa stonásobne zvyšuje.“

Kľúčovou postavou finálového zápasu boli strelci dvoch gólov Jarome Iginla z Calgary a Joe Sakic z Colorada: „Joe sa každým striedaním zlepšoval. Po finálovom zápase vyzeral ako by ešte hodinu vydržal korčuľovať,“ dodal Gretzky.

„Zlato vyhrala Kanada ako tím, ale obrovskú zásluhu mal na tom práve Sakic. Bol nezastaviteľný od začiatku do konca zápasu. Je to prototyp lídra, klobúk dolu pred jeho výkonom. Kanaďania zahrali perfektne, ustrážili našu najlepšiu formáciu. A prakticky v celom zápase nám toho veľa v útočnom pásme nedovolili,“ džentlmensky konštatoval kapitán USA Chris Chelios.

Šťastný tréner Kanaďanov Pat Quinn sa s námahou dostával z obliehania gratulantov: „Som dojatý. Občas som si pripadal, ako keby som mal v rukách basketbalových fenoménov z Globetrotters. Dúfam, že táto konfrontácia na olympijských hrách prospeje celej NHL a tá bude s olympiádou spolupracovať naďalej. Najväčšie nebezpečenstvo som čakal od Modanovej formácie.“

Jeho americký kolega Herb Brooks: „Mali sme v nohách ťažký semifinálový duel s Ruskom, to nešlo oklamať. Kanaďania odviedli perfektnú prácu v defenzíve. Rád pracujem s americkou reprezentáciou. Chcem pokračovať v budovaní vlastnej americkej hokejovej kultúry. Dnes to bola jedna veľká šou hviezd NHL. Škoda len nahusteného programu, možno by stálo za úvahu v olympijskom roku zrušiť tradičný All Star Game.“

V 37 rokoch sa kanadský kapitán Mario Lemieux zúčastnil v Salt Lake na svojej prvej olympiáde a hneď získal to, o čo sa márne usilovali predchádzajúcich 50 rokov mnohé veľké postavy kanadského hokeja: „Všetci sme verili, že sa nám to podarí, a to bol aj dôvod, prečo sme sem prišli. Nebolo to ľahké, ale dokázali sme, že máme silné morálne vlastnosti.“

Amerického brankára z New York Rangers Mika Richtera vyhlásili za najlepšieho brankára olympijského turnaja: „Kanada bola práve vo finále lepšia, inak sme nemali horší tím. Olympiáda bola turnajom najlepších hráčov a tímov sveta, v ktorom rozhodujú aj drobné chyby. Kanada ich urobila menej.“

Kanonier Los Angeles Kings Adam Deadmarsh: „Najlepšie formácie oboch tímov sa dobre strážili, zápas rozhodli iní. Mali sme tiež množstvo šancí, ale nedokázali sme ich využiť.“

Hrdinu zápasu Joa Sakica, kapitána aktuálneho držiteľa Stanley Cupu z Colorada, zaslúžene vyhlásili za najužitočnejšieho hráča, no napriek tomu formuloval skromné vety: „Bolo mi cťou hrať s takýmito veľkými hokejovými osobnosťami. Spočiatku sme sa na turnaji trápili, ale postupne sme sa zomkli a zlepšovali sme sa od zápasu k zápasu. Prežívam neopísateľne krásne pocity. Ťažko porovnávať hodnotu olympijského zlata a zisku Stanleyho pohára, o tom ma presvedčil priateľ Peter Forsberg. Som šťastný, že som sa vyrovnal tomuto môjmu veľkému klubovému spoluhráčovi. On ako hviezda turnaja vyhral zlato v roku 1994 v Lillehammeri po nezabudnuteľnom rozhodujúcom blafáku v penaltovom rozstrele. Tu v Salt Lake ma jeho príklad úžasne motivoval.“

Brankár Kanady Martin Brodeur netajil rešpekt z predchádzajúcej výbornej formy Američanov: „Po prvom americkom góle som mal veľké obavy, mal som totiž pocit, že som mu mohol zabrániť. Chlapci ma však svojím výkonom psychicky podržali, zohrali výborný zápas, za čo som im nesmierne vďačný.“

Autor: VOJTECH JURKOVIČ, Salt Lake City