FOTO - REUTERS

Devätnáste zimné olympijské hry sa skončili v Salt Lake City v tieni dopingového prípadu, ktorý nemá obdobu. U španielskeho trojnásobného víťaza v klasickom lyžovaní (kombinácia, 30 km, 50 km) Johanna Mühlegga, Rusky Larissy Lazutinovej (vyhrala 30 km) a Oľgy Danilovovej (prvej v kombinácii) potvrdili pozitívny test na darbepoetín, ktorý je identický s oveľa známejším nedovoleným krvným preparátom erytropoetínom (EPO). Trojicu zopár hodín pred nedeľným slávnostným záverečným ceremoniálom vylúčili z olympijských hier. Mühleggovi zobrali zlatú medailu na 50 km (ostatné mu zostali), Lazutinovej na 30 km (ponechali jej striebrá z behu na 15 km a kombinácie).

Poradie na 50 km je teda: 1. Michail Ivanov (Rusko), 2. Andrus Veerpalu (Estónsko), 3. Odd-Björn Hjelmeset. Zo Slovákov sa Martin Bajčičák posunul na 12. miesto a Ivan Bátory na 26. pozíciu. Beh žien na 30 km sa zmenil: 1. Gabriela Paruzziová, 2. Stefania Belmondová (obe Taliansko), 3. Bente Skariová (Nórsko).

Exekutíva MOV ako

rázny orgán

„Obe medaily, ktoré technicky drží Mühlegg, majú cenu suveníru, žiadnu inú. Lyžiar stratil všetok rešpekt a úctu športového sveta. Nikto ho nebude uznávať ako olympijského víťaza,“ ostro vyhlásil prezident Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Jacques Rogge, už z čias pôsobenia v exekutíve MOV a na čele Európskych olympijských výborov (EOV) zanietený bojovník proti dopingu.

Exekutíva MOV, v Salt Lake City skôr váhavý orgán, súdiac podľa nešťastne kompromisného rozhodnutia dvoch krasokorčuliarskych zlatých medailí, sa na záver predstavil chvályhodne rázne. Ba dalo by usudzovať, že kauza prišla Roggemu vhod, aby si mohol na prvej olympiáde svojho šéfovania očistiť meno.

Zložitý prípad

Olympijské hry už zažili jeden exemplárny dopingový škandál. V Soule diskvalifikovali kanadského šprintéra Bena Johnsona, zobrali mu všetky víťazstvá i svetové rekordy. Vtedy išlo o jasne preukázateľný prípad anabolikami prepchatého atléta. Súčasný prípad je zložitejší. Darbepoetín totiž nefiguruje na oficiálnom zozname dopingových preparátov, ale možno ho zaradiť do skupiny takzvaných peptidhormónov zložením blízkych erytropoetínu. Vyrába ho od októbra 2001 americký farmaceutický koncern Amgen pod názvom Aranesp, ktorý predpisujú lekári pacientom chorým na ľadviny.

Na olympijských hrách sme už poznali zneužitie látok, ktoré neboli na oficiálnej listine. Na OH v Atlante 1996 dokázali štyrom ruským športovcom, čo iste nie je podobnosť čisto náhodná, použitie stimulantu bromantanu. Najskôr ich diskvalifikovali, potom omilostili, aby preparát zaradili na listinu. Potom na základe bromantanového pozitívneho nálezu suspendovali na MS 1997 inú chýrnu ruskú lyžiarku Ľubov Jegorovovú. V Nagane zase najskôr zobrali zlatú medailu kanadskému snoubordistovi Rossovi Rebgliattimu, ktorý si pofajčil marihuanu. Medailu mu napokon vrátili, lebo droga nebola vtedy oficiálne dopingom.

Bezhraničná falošnosť

V súvislosti s bromantanom vtedajší predseda lekárskej komisie MOV princ Alexandre de Mérode rozčúlene poznamenal: „Keby sme mali uviesť všetky produkty menovite, potrebovali sme celý slovník. Ide predsa o účinok.“

Mérodov belgický krajan i žiak Rogge, súčasná zdravotná komisia i exekutíva MOV nekonali, našťastie, tentoraz prísne v duchu litery zákona, ale v súlade s etikou športu a fair play. Exemplárne potrestali športovcov, ktorí chceli obísť kontrolu vychádzajúc z neznalosti prostriedku i jeho možnej nezistiteľnosti. Mühlegg dokonca chválil model odberu vzoriek krvi ešte pred pretekmi. „Je to dôležité pre zdravie každého športovca a mali by sa robiť u všetkých. Sú však veľmi drahé, a tak to nejde. V bežeckom lyžovaní však máme dobrý systém.“ Nemec reprezentujúci španielske farby potvrdil, že falošnosť niektorých športovcov skutočne nepozná hranice.

Možno predpokladať, že prípad bude mať opäť súdne dohry, ktoré môžu byť zložité. MOV potrebuje urýchlene urobiť z užitočného precedensu potrestania „nepredpisového dopingu“ zákon.

PETER FUKATSCH