1699 -- v La Ferté-Milon sa narodil francúzsky dramatik Jean Racine. Tvorca klasickej ľúbostnej veršovanej tragédie: Andromacha, Benerika, Faidra, Ifigénia v Aulide, v ktorých spájal jednoduchú zápletku s osudovosťou citov. V r. 1677 ho menovali za historiografa a začal písať i náboženské tragédie: Esther, Ahtália. Zomrel 21. apríla 1699 v Paríži.
1917 -- narodil sa nemecký spisovateľ Heinrich Böll. Vyučený kníhkupec, študoval germanistiku a klasickú filológiu. 2. sv. vojnu prežil na fronte a v zajatí, od r. 1951 bol slobodným spisovateľom. Cestoval po Európe, august 1968 prežil v Prahe. V r. 1971-74 prezident PEN-klubu. Jeho dielo kriticky odráža realitu vývoja Nemecka, účtuje s vojnu, militarizmom, zbrojením, mentalitou hospodárskeho zázraku, klerikalizmom, pokrytectvom, pokrivenými vzťahmi medzi ľuďmi. Románová prvotina: A anjel mlčal zachytáva prvé povojnové dni v Nemecku. Novela Vlak prišiel presne je protivojnovým protestom. Podobne knihy: Kde si bol, Adam? A neriekol jediné slovo, Dom bez pána a Klaunove názory. Román Biliard o pol desiatej bilancuje súčasný stav spoločnosti. Ďalšie diela: Koniec jednej služobnej jazdy, Stratená česť Kataríny Blumovej, Ženy v krajine s riekou. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1972). Zomrel 16. júla 1985.
1926 -- v Prahe sa narodil český prozaik Arnošt Lustig. Prešiel koncentračnými tábormi Terezín, Buchenwald a Osvienčim. Od r. 1958 bol redaktorom týždenníka Mladý svět, od r. 1960 scenárista Filmového štúdia Barrandov. Po r. 1968 emigroval, od r. 1995 bol šéfredaktorom časopisu Playboy v ČR. Vo svojich poviedkach a novelách z 50. a 60. rokov, vychádzajúcich z vlastných prežitkov, sa zameral na existenciálnu situáciu a psychológii ľudí ohrozených nacistickým terorom: Noc a naděje, Dita Saxová, Modlitba pro Kateřinu Horowitzovou. Ďalšie diela: Miláček, Z deníku sedmnáctileté Perly Sch., Tma nemá strach, Tanga, kůstka a interview, Král promluvil, neřekl nic.
1972 -- v Bratislave zomrela prekladateľka Zora Jesenská, výrazná osobnosť moderného slovenského prekladateľstva, redaktorka a literárna kritička. Pochádzala z národne uvedomelej rodiny, jej strýkom bol spisovateľ Janko Jesenský. Po vyštudovaní odboru klavír na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave, pôsobila v Martine v ženskom spolku Živena a v časopise Živena. V r. 1949-50 viedla rusistický a prekladateľský seminár na FF UK v Bratislave, v r. 1952-56 bola redaktorkou, potom sa profesionálne venovala prekladu. V r. 1968 sa výrazne občiansky angažovala, po okupácii bola medzi prvými prenasledovanými intelektuálmi, vymazanými z verejného života. Venovala sa literárnej kritike, esejistike a teórii prekladu. Jej články a úvahy vyšli knižne pod názvom: Vyznania a šarvátky. Prekladala z ruskej klasiky, z nemeckej, anglickej a francúzskej literatúry. Narodila sa v Martine 3. mája 1909. Pochovaná je v Martine.
1994 -- v Bratislave zomrel básnik, esejista a prekladateľ Ján Šimonovič. Po vyštudovaní FF UK v r. 1962, odbor slovenčina a ruština, pracoval vo vydavateľstve Smena, od r. 1971 bol redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, v r. 1980-82 šéfredaktor časopisu Zornička, neskôr opäť pracoval v Smene. Autor expresívne imaginatívnych veršov: Obrazotvorná lúka, Sen, Tichým krikom, básnických skladieb ovplyvnených nadrealizmom: Mesto, Chvenie a esejí o poézii: Próza o básni, Na margo básne. Prekladal najmä zo španielskej, nemeckej a ruskej poézie. Narodil sa 17. februára 1939 v Siladiciach.