Systém grantov, študentských pôžičiek a sociálnych dávok vytvára v mnohých európskych krajinách aj chudobnejším študentom lepšie možnosti získať kvalitné vysokoškolské vzdelanie. Na slabé miesta nášho systému sme sa spýtali vicepremiéra pre ekonomiku IVANA MIKLOŠA.

Na Slovensku dostáva sociálne štipendium približne 1,4 percenta študentov. Myslíte si, že je to z hľadiska sociálnej situácie slovenských rodín primerané?

„Systém financovania školstva - najmä vysokých škôl - je neprimeraný a nedostatočný. Problémom je najmä obmedzená kapacita vysokých škôl, ale aj pomaturitného vzdelávania. U nás študuje len 60 percent tých, ktorí by študovať chceli. To je dané najmä tým, že systém je financovaný len z verejných zdrojov a možnosti verejných financií sú obmedzené. Takže je tu potrebná zásadnejšia systémová zmena, ktorá by mala byť založená na viaczdrojovom financovaní. Zároveň je potrebné, aby štát dával viac, ako dáva dnes, aj keď nejaká výrazná zmena v tomto smere bude ťažko možná. Štát však musí umožniť, aby do škôl prichádzali financie aj z iných zdrojov.“

Aké zdroje by to mohli byť?

„Napríklad daňové zvýhodnenie tých, ktorí sú ochotní školy sponzorovať, ale aj čiastočné spoplatnenie školstva. Zavedenie školného by však malo byť spojené s dlhodobými nízkoúročenými pôžičkami s odkladom splatnosti až po ukončení štúdia, aj s odpustením školného pre skutočne sociálne slabých. Ale systém pôžičiek potrebuje na naštartovanie zdroje. Myslím si, že by bolo účelné, keby sa na to použili zdroje z privatizácie. Tu sa nám však nepodarilo dospieť k politickej zhode, a preto sme v tomto volebnom období takýto materiál nepripravili.“

Dnes poskytuje študentom pôžičky iba Študentský pôžičkový fond, nemohli by ich poskytovať napríklad aj banky?

„Samozrejme, mali by to byť aj banky, ale zároveň štát musí vytvoriť systém, kde by pôžičky boli poskytované za výhodnejších podmienok ako komerčné. A musel by bankám uhrádzať rozdiel medzi zvýhodnenou úrokovou mierou a komerčnou. Práve na toto by sa mohli použiť aj prostriedky z privatizácie.“

Len málo študentov sa uchádza o študentské pôžičky, lebo sa boja, že budú mať problémy so splácaním. Sú ich obavy oprávnené?

„Kvalitné vzdelanie vytvára dobré predpoklady získať lepšie zamestnanie, a teda aj lepší plat. Preto by toto riziko malo byť minimálne. Ale závisí to aj od toho, či získané vzdelanie je skutočne kvalitné a či sa človek uplatní na trhu práce.“

Ministerstvo školstva navrhlo, aby sa zdvojnásobil počet pôžičiek pre študentov a aby sociálne štipendium poberal asi dvojnásobok študentov ako dnes. Považujete to za reformu systému?

„Tento návrh ministerstva školstva situáciu nerieši, len ju trošku vylepšuje. Preto ho za reformu nepovažujem.“

Myslíte si, že náš systém štipendií a pôžičiek dáva všetkým rovnaké šance získať kvalitné vysokoškolské vzdelanie?

„Podiel študentov, ktorí poberajú sociálne štipendiá a rôzne podpory, aj objem prostriedkov v tejto oblasti je malý a nerieši základný problém - nezlepšuje prístup sociálne slabších ku vzdelaniu. Samotná skutočnosť, že 40 percent tých, ktorí chcú študovať, nemôžu, hovorí veľa. Dá sa predpokladať, že medzi nimi je pomerne veľa sociálne slabších. Takže keby sme zväčšili kapacitu vysokého školstva aj viaczdrojovým financovaním, zlepšili by sme aj prístup tých chudobnejších k vzdelávaniu.“

MONA GÁLIKOVÁ