Asi pätina študentov si náklady na vysokoškolské štúdium hradí vlastnými silami - prácou popri štúdiu. Niečo vyše šesť percent vysokoškolákov má pôžičku zo Študentského pôžičkového fondu. Takmer štyri percentá štipendium. Zvyšným sedemdesiatim percentám hradia výdavky na štúdium rodičia. Podľa Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny musia vytiahnuť z vrecka od 2881 korún mesačne (ak býva študent doma) do 3818 (ak býva na internáte).

Štipendiá a pôžičky sú nízke

a pre málo študentov

Na webovej stránke ministerstva školstva sa však dočítate: „Slovensko sa na základe historického vývoja radí ku krajinám, kde štát má vysoký podiel zodpovednosti za financovanie vysokého školstva, vrátane poskytovania potrebnej sociálnej podpory študentom.“ (pozri Ako štát podporuje študentov). Oproti európskym krajinám sú však pôžičky a štipendiá na Slovensku nielen smiešne malé, ale aj poskytované malému počtu študentov.

Najnižšia výška štipendia je v Belgicku, asi 43 000 korún, najvyššia v Rakúsku - 150 000 korún ročne. U nás priemerne 10 000 korún.

Najviac štipendií a pôžičiek udeľuje Veľká Británia (pozri graf na 16. strane). V školskom roku 1995/1996 dostalo vo Veľkej Británii štipendium 96 percent študentov a pôžičky 59 percent študentov. U nás dostalo štipendium jedno percento a pôžičky sedem percent študentov.

Nepokrývajú celé náklady

na štúdium

Ak keď aj slovenský študent dostane pôžičku alebo štipendium, ešte nemá vyhraté. Nestačia totiž na to, aby z nich „vyžil“. Sociálne štipendiá pokrývajú len asi štvrtinu až tretinu priemerných životných nákladov študenta. Pôžičky o niečo viac ako polovicu. Dnes štát ponúka pre takmer stotisíc študentov asi 5000 pôžičiek. Hoci sa to zdá málo, toto číslo zhruba zodpovedá záujmu študentov.

„Počet žiadostí je len približne dvojnásobný, čo nepredstavuje ani 10 percent študentov,“ povedal pre SME štátny tajomník ministerstva školstva Martin Fronc. „Dôvodom malého záujmu sú kritériá poskytovania pôžičiek, ale najmä, že slovenská spoločnosť je konzervatívna a ľudia nie sú naučení brať si pôžičky na štúdium a takto investovať do vzdelania.“

Príspevky na ubytovanie

a stravovanie

Do systému sociálnej podpory študentov patria aj ubytovacie a stravovacie služby. Ani túto pomoc štátu však študenti veľmi nevyužívajú. Ubytovacie kapacity stačia len pre asi polovicu vysokoškolákov, navyše pre dlhotrvajúci nedostatok peňazí strácajú na kvalite.

Problémy majú aj školské jedálne. Štát síce stravu študentov dotuje, záujem o ňu je však z roka na rok menší. Od roku ‘89 klesol počet vydaných obedov na jedného študenta za jeden rok zo 140 na 27. Niekomu jednoducho nechutí, iní zase nemajú čas sa počas vyučovania vracať na internát na obed.

Odborníci z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť tvrdia, že systém sociálnej podpory študentov má dva problémy: „Sociálne štipendiá sú nízke a dostupné len malému počtu študentov. A študentské pôžičky nemajú žiadne sociálne obmedzenia a slúžia tak aj na dotáciu študentov z lepších rodín.“

Od 1. apríla novela

Nedostatky v sociálnej oblasti vidí i podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš.

Možno i preto ministerstvo školstva v týchto dňoch prichádza s návrhom novely vyhlášky o poskytovaní štipendií - sociálne štipendiá má dostávať viac študentov, mali by byť i vyššie. Novela by mala začať platiť od 1. apríla.

„Našou snahou je, aby sociálne štipendium v budúcnosti dostávalo asi 15 percent študentov,“ povedal pre SME Oldrich Bránecký z ministerstva školstva.

Podľa inštitútu však novela problém nevyrieši: „Stále totiž pôjde o relatívne nízke sumy, a najmä s výrazne obmedzeným rozsahom poberateľov.“

SOŇA REBROVÁ