"Osobitne by som sa chcel poďakovať človeku, ktorému vďačím za všetko, čo som dosiahol. Žiadne víťazstvo nevyjadrí, čo k nemu cítim. Je to môj otec," dojímavo sa vyznal vo svojej reči pri sobotňajšom slávnostnom vyhlásení ankety Športovec roka 2005 tenista Dominik Hrbatý.

Otec Dominik Hrbatý st. sám kedysi hral hokej, v dorasteneckom veku naháňal puk v Košiciach. Aj s bratmi Lukáčovcami z Vyšnej Úvrate. "Moje športové ambície sa nesplnili, v kolektívnom športe som sa cítil odsunutý na vedľajšej koľaji. A tak som túžil, aby športovali aj moji synovia - ale v individuálnom športe," povedal.

Dominik junior bol v žiackom veku talentovaný lyžiar na zjazdovkách, kým sa v dvanástich rokoch definitívne rozhodol pre tenis. "Z Bratislavy sa za totality nedalo jazdiť do rakúskych Álp a do Tatier sme to mali ďaleko. Cítil som, že tenis mu bude viac sedieť. Nikdy sa ním nevedel nasýtiť," spomínal otec. Aj mladšieho syna Juraja priviedol na tenisové dvorce. "Keď mi raz v lete povedal: Oci, prečo ma tu naháňaš, keď je tak horúco - pochopil som, že z neho špičkový športovec nebude. Viac ho zaujímali knižky." Juraj vyštudoval ekonómiu, v tenise má licenciu medzinárodného rozhodcu a momentálne je s priateľmi na dobrodružnej ceste do Patagónie.

Náročný tatko Hrbatý na Dominikovo vyznanie zareagoval po svojom: "Bolo to predčasné. Čakám od neho ešte grandslamové víťazstvo!" ONDREJ GAJDOŠ