Slovenským športovcom roku 2005 sa stala ústredná postava nášho tenisového tímu Dominik Hrbatý, daviscupový tím Slovenska vyhlásili za najúspešnejší športový kolektív.

FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ

Typický Hrbatý. Aj na sobotňajšie vyhlasovanie ankety Športovec roka 2005 v Bratislave prišiel priamo z tréningu v Národnom tenisovom centre. Osprchoval sa, nahodil slávnostný oblek, otec Dominik mu tesne pred vyhlásením ankety zaviazal kravatu. Náš najlepší športovec povedal, že po predpoludňajších dvoch hodinách bol popoludní na kurte iba poldruha hodiny. Ukrátil prípravu. "Normálne trénujem aj popoludní dve hodiny, pridám si kondičku, masáž a domov sa dostanem o deviatej večer," vravel o bežnom dni 19. tenista sveta v aktuálnom rebríčku. Tréning nevynechá ani na Vianoce. V utorok 27. decembra už letí na sériu turnajov do Austrálie. Dvadsaťsedemročný Bratislavčan sa stal športovým hrdinom na Slovensku v Davisovom pohári, náš tím dotiahol až do finále a po víťazstvách v dvojhrách držal výsledok súboja s Chorvátskom otvorený do posledného dňa.Kam zaradíte trofej za prvenstvo v ankete vo svojej zbierke úspechov?

"Na jednu úroveň k šiestim titulom z dvojhier na turnajoch ATP. Slovensko doteraz nemalo veľa víťazov ankety, tuším, že ja som siedmy. Máme veľa skvelých športovcov, nie je ľahké sa medzi nimi presadiť."

Čo pre vás znamená?

"Beriem to ako odmenu za celoročnú drinu, povzbudenie do ďalších tréningov."

Vydarený rok: po tretí raz v kariére ste sa na konci sezóny udržali v prvej dvadsiatke svetového rebríčka, triumfovali ste v Hopman Cupe a reprezentovali Slovensko vo finále Davisovho pohára. Aké predsavzatia ste si dávali pred sezónou 2005?

"Chcel som sa udržať v prvej päťdesiatke rebríčka a potom, ak sa bude dať, ísť aj vyššie. Mám aj sen: vyhrať raz grandslamový turnaj. Ale už to neberiem tak vážne. Zmenil som myslenie. V posledných dvoch - troch rokoch sa snažím hrať uvoľnene, tešiť sa zo zápasov. Ak mi vyjde turnaj, mám radosť, a ak nie, neberiem to tragicky. Možno aj preto sa mi viac darí. Idem na kurt, aby som si užil tenis, zahral dobrý zápas."

Pasuje vám prezývka Železný muž. Od roku 1996 ste stále v top-100 na svete, odohrali ste 36 grandslamových turnajov v sérii - s čím sa nemôže pochváliť ani jeden zo súčasných tenistov. Aký je recept na dlhý život v špičke?

"Dávam telu, čo mu treba nielen po tenisovej stránke. Robím kompenzačné cvičenia, aby nebolo jednostranne zaťažované. Veľa času venujem regenerácii, robím strečing, pravidelne chodím na masáže, navštevujem kúpele. To mi zaiste napomáha, že zranenia ma obchádzajú."

Koľko turnajov Grand Slamu máte ešte v pláne?

"Možno ešte dvakrát toľko, čo doteraz (smiech)... Záleží na zdraví. Určite chcem hrať do tridsiatky a keď ma telo bude naďalej poslúchať, tak aj do tridsaťpäťky ako Američan Agassi. Prečo nie? Tenis ma baví, chcem hrať ešte veľmi dlho."

Nie je sklamaný, ak prehrá vo finále

Vo finále Davisovho pohára s Chorvátskom pred dvoma týždňami ste vyhrali obidve dvojhry s Ljubičičom aj s Ančičom, a predsa ste odchádzali s prázdnymi rukami. Súper získal šalátovú misu po výhre 3:2. Poplakali ste si doma?

"Plakať nie, ale mrzelo ma to. Urobil som pre úspech všetko, čo bolo v mojich silách. Bolo mi ľúto, že som s Mertiňákom nevyhral aj štvorhru, mohol som spraviť všetky tri body. Nechýbalo veľa. Mali sme lepšie zvládnuť tajbrejk prvého setu a zápas by sa vyvíjal inak."

Veľa sa diskutovalo, či na posledný zápas nemal nastúpiť Kučera.

"To sú všetko úvahy, čo by bolo, keby. Kapitán Miloš Mečíř sa rozhodol pre Miša Mertiňáka, radil sa aj so mnou. Karol Kučera sa na finále pripravoval zodpovedne, ale stačí dvojtýždňový tréning na takého hráča, ako je Mario Ančič? Možno v jednom prípade z piatich, ale to by musel Kučera predviesť životný zápas. Mertiňák hral, ako najlepšie vedel, nevyšlo to. Taký je tenis. Sme dobrá partia, zopár tenisových rokov máme ešte pred sebou a pri troche šťastia sa ešte môžeme dostať do finále Davis Cupu."

Boli ste po prehre veľmi sklamaný?

"Nikdy nie som sklamaný, ak prehrám vo finále. Dosiahli sme vynikajúci výsledok. Keď sme na začiatku videli žreb a generálny sekretár STZ Igor Moška nám vravel, že všetky zápasy až do finále by sme hrali doma, nikto tomu nechcel veriť. Za úspech som považoval už výhru v prvom kole nad obhajcom titulu Španielskom. A potom sme to dosiahli až do záverečného súboja s Chorvátskom. Tomuto výsledku sa vyrovná vari len finále grandslamového turnaja. Daviscupové výsledky mali veľký ohlas vo verejnosti, jeden dojímavý list fanúšika z Dubnice nosím so sebou."

Nájdu sa aj takí ľudia, čo vám niečo vyčítajú?

"Vždy sú aj takí. Že som tú či onú loptičku mohol zahrať lepšie. Najčastejšie počujem výčitky, že niekto stavil na mňa a ja som mu to pohnojil. Sú aj závistlivci, robia napriek. Ale tým sa nezaťažujem. Takí ľudia vždy boli aj budú. Patrí to k životu."

Čím to je, že v Davisovom pohári pred domácim publikom hráte tak dobre?

"Musíte mať rád tenis, svoju krajinu, ľudí, ktorí vás povzbudzujú, a potom už len bojovať."

Vláda SR navrhla tenistov na vysoké štátne vyznamenanie. Ako sa zachováte, keďže medzi ocenenými chýba váš reprezentačný kolega Karol Beck, ktorý sa dostal do podozrenia z pozitívneho dopingového testu?

"Bol som týždeň na lyžovačke v Alpách, ešte sme o tejto téme v kolektíve nehovorili. Ak pán prezident schváli návrh, ja si po vyznamenanie pôjdem. Ale ak sa nám ho rozhodnú dať neskoršie, keď sa všetko vysvetlí, beriem aj takúto možnosť."

Daviscupová reprezentácia vyhrala anketu o najlepší športový kolektív na Slovensku, ale práve v tomto roku naše tenistky vypadli v Pohári federácie do euro-africkej zóny. A pritom podľa rebríčka WTA majú podobné postavenie ako muži. V čom to je?

"Ženy boli vždy problematickejšie. Niekedy sa smejem, že si závidia aj tých frajerov, čo majú. Raz je to o peniazoch, inokedy o vzťahoch. Niektoré medzi sebou netrénujú. Na turnajoch, kde sme spolu, vidím, že nikdy nejdú spolu na večeru. Naopak, po jednej sa pridajú k chalanom. Raz ide s nami jedna, inokedy druhá. Samy medzi sebou príliš nekomunikujú. Nie sú kamarátky, nedokážu sa zomknúť, užiť si čas v reprezentácii. Predsa len, je to pre ne veľká psychická záťaž a keď je dobrý kolektív, tak človek na to zabudne. Kým ony sa v tíme asi len trápia."

Fedcupový tím prevzal teraz váš bývalý tréner Mojmír Mihal. Akú šancu mu dávate na zmenu k lepšiemu?

"Hm, bude to mať veľmi ťažké. Muro je veľký optimista, do všetkého sa pustí s chuťou. Želám mu, aby mu zámer vyšiel. Ale aby zmenil tím, musel by zmeniť mentalitu, povahu hráčok. Najschodnejšiu cestu vidím, aby dal dohromady partiu z mladých tenistiek, na nich staval do budúcnosti. Aby urobili dobrý kolektív. Ťažko už prehovorí terajšie hráčky. Môže sa to stať, ale bude to len na jeden raz, aby mohli potom hrať na olympiáde. Alebo aj druhý raz, ak im sľúbia nejaké peniaze. Ale nikdy už nevytvoria tím s atmosférou, akú máme v daviscupovej reprezentácii."

Chcel by byť policajtom - na jeden deň

Na dvorci sa rozhodujete v zlomku sekundy. Ako je to v súkromí?

"Záleží, koľko mám času. No vždy zvažujem pre a proti, nechcem strieľať od pása."

Aké sú vaše osobné ciele po skončení kariéry?

"Ešte som nad tým nerozmýšľal. Určite budem mať rodinu. Možno budem niekoho trénovať, možno sa ešte pustím do štúdia. Dúfam, že je to ešte ďaleko."

Na tenisových turnajoch ste zarobili nemalé peniaze. Do akej oblasti ste ich investovali?

"Snažím sa mať ich rozdelené. Kvôli bezpečnosti, že ak by jedna sféra spadla, druhá ešte podrží. Sú rozdelené v rôznych sférach: časť v hotovosti, časť v nehnuteľnostiach, trochu na burze."

Vedeli by ste si predstaviť zamestnanie na burze?

"Iste, rád ju sledujem. Najprv by som však musel vyštudovať, aby som sa mohol zamestnať vo firme. Naša burza je ešte slabo rozvinutá, asi by som musel ísť žiť do zahraničia. To by bolo spojené s cestovaním."

Tenis je individuálny šport, strpeli by ste v práci nad sebou šéfa?

"Pri tenise som sa naučil rozmýšľať dosť egoisticky, lebo je to potrebné. Keď chceš vyhrávať, musíš byť trochu aj egoista. Možno by som si vyskúšal pozíciu vo firme, ale keby ma niekto hneval, nerobil by som si ťažkú hlavu - dal by som výpoveď. Predsa len v tenise som si dosť zarobil, takže by som nestál o 30-tisícový či 40-tisícový mesačný plat, ak by so mnou zle zaobchádzali. Kritiku viem zniesť, v tréningu ju stále počúvam od trénerov. Aj v robote by som ju zniesol, ale musela by byť zaslúžená."

Sledujete si uložené financie sám, alebo máte na to ľudí?

"Nesledujem to každý deň, ale raz za mesiac sa zvyknem pýtať, ako sa darí, čo je výnosné. Peniaze som si ťažko vydrel a bolo by nesprávne, aby som sa teraz nezaujímal, nemal prehľad."

Kto má vplyv na rozdelenie investícií?

"Sám sa rozhodujem. Ale vždy si dám poradiť, vypočujem názory. A nie sú to len moji najbližší. Ale aj ďalší múdri ľudia, odborníci."

Čo veľké ste si kúpili?

"Auto, počítač, dovolenky v zahraničí. V najbližšom čase si chcem urobiť domáce kino."

Neláka vás politika?

"Skôr ľudia ma tam lákajú, no ja chcem mať odstup. Jediné, čo by ma bavilo: ísť na protikorupčné oddelenie. Bol by som nepodplatiteľný. Alebo rád by som si vyskúšal prácu policajta. Na jeden deň, že aké je to. Človek to vidí iba z druhej strany, nadáva policajtom, že vyberajú pokuty. Ale oni zabezpečujú poriadok, ochranu - poznám to aj z turnajov."

Platili ste už pokutu?

"Platil. Raz som na aute do niekoho ťukol, vyšlo ma to na dvetisíc korún. Inokedy ma skasírovali Rakúšania, v poslednej dedine pred hranicami, kde bola päťdesiatka, mi namerali rýchlosť 57 km/h."

Pozná recept, ako vyhrať Davisov pohár

V mladosti ste mali športové idoly Ivana Lendla, Carla Lewisa, Sergeja Bubku. Čo ste si z nich zobrali do svojej športovej dráhy?

"Každý bol v niečom výnimočný. Inšpirovali ma. Zrejme už nedosiahnem úspechy ako oni, ale stal sa zo mňa vynikajúci športovec. Vzory slúžia aj na to, aby som sa im snažil priblížiť, ak už sa im už nemôžem vyrovnať či prekonať ich."

Tento rok ste plánovali začať obhajobou vlaňajšieho prvenstva na Hopmanovom pohári. Zišlo z toho. Mrzí vás to?

"Určite áno. Škoda, že Daniela Hantuchová nechcela ísť hrať do Perthu. Aj som sa s ňou párkrát rozprával a snažil sa ju presvedčiť. Neuspel som. Je mi to ľúto, lebo turnaj je nielen dobrou prípravou na Australian Open, ale je tam aj výborná atmosféra a desaťtisícové hľadisko je vždy plné."

Aký by mal byť rok 2006 v kariére?

"Mal som dve dobré sezóny za sebou, a tak verím, že pridám aj tretiu. Bude to ťažké, avšak mám na to, aby som pokračoval v pekných výsledkoch. Bolo by fajn vyhrať znova nejaký turnaj, hrať dobre na veľkých podujatiach. Stále sa budem pokúšať o postup do svetovej desiatky, či vyhrať Grand Slam. Ak to nevyjde, nebudem si nič vyčítať, lebo viem, že v príprave som preto urobil všetko."

Vyhrá raz Slovensko Davisov pohár?

"So spoluhráčmi sme sa smiali, že ak ho budem raz chcieť vyhrať, tak si musím urobiť štvorčatá. Štyroch tenistov Hrbatých. Potom to s nimi odkoučujem z lavičky. Priateľka Martina nesúhlasila, že kto by sa staral o toľko detí."

V tenisovom tranze po víťaznej loptičke v zápase Davisovho pohára pred domácim publikom. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ

Vizitka

Narodený: 4. januára 1978 v Bratislave

Bydlisko: Monte Carlo

Výška/hmotnosť: 182 cm / 75 kg

Tréner: Tibor Tóth

Kondičný tréner: Ivan Gabovič

Najväčšie úspechy: víťaz 6 turnajov ATP v dvojhre San Marino 1998, Praha 1999, Auckland 2001, Auckland 2004, Adelaide 2004, Marseille 2004 víťaz dvoch turnajov ATP vo štvorhre Rím 2000 s Čechom Dammom  Taškent 2001 s Francúzom Boutterom

kolektívne súťaže: s tímom Slovenska postúpil do finále Davisovho pohára 2005, v tomto roku vyhral s Danielou Hantuchovou Hopman Cup v Perthe, člen víťazného tímu Slovenska vo Svetovom pohári 2000 v Düsseldorfe

Najvyššie vo svetovom rebríčku: 12. (október 2004)

Aktuálne postavenie v rebríčku: 19.

Stav: slobodný, priateľka Martina

Zárobky v kariére: 5 711 575 dolárov

Povedali o Dominikovi

Miloš Mečíř, kapitán tímu v Davisovom pohári: "Je fantastické, čo Domino dokázal v reprezentačných zápasoch. Vyburcoval publikum, strhol aj ostatných členov daviscupového tímu. Jeho výsledky hovoria samy za seba. Ak by sa mu takto darilo aj na turnajoch ATP, určite by už bol v prvej desiatke."

Karol Kučera, spoluhráč z tímu - po finále Davis Cupu skončil kariéru: "Klobúk dole pred Dominom za to, čo dosiahol. Obdivujem ho, ako zvláda prípravu, cestovanie, množstvo turnajov. Má profesionálny prístup k povinnostiam. Budem mu držať palce a verím, že sa dočkáme ešte ďalších prenikavých výsledkov."

Ivan Gabovič, kondičný tréner: "Dominik je výnimočný športovec, takého som ešte nestretol. Aj svoj relax mnohokrát prispôsobí tenisu. Oddychuje v prírode na bicykli, alebo si ide zabehať. Je to workoholik, pre trénera je radosť s ním robiť."

S priateľkou Martinou Štofaníkovou a trénerom Tiborom Tóthom.

FOTO PRE SME - DUŠAN BARBUŠ