Bez kompromisu by nové členské krajiny vrátane Slovenska prišli o sľúbené miliardy rozvojovej pomoci. Bez dohody by sa únia pohrúžila do ešte hlbšej, teraz už aj existenčnej krízy a neistoty, ktorú spustil prepad európskej ústavy.

Aký dobrý kompromis to pre Slovensko a ostatné krajiny je?

Každému sa nakoniec podarilo niečo dať, aby sa mohol vrátiť domov s "výdobytkom". Víťazi sú tak nakoniec všetci. Pritom výsledok sa príliš, len o niekoľko miliárd eur líši od návrhu zamietnutého na júnovom summite.

Viac dostali nové členské krajiny, najmä Poľsko, ktoré najväčšmi kričalo proti pôvodným britským škrtom. Úplným nováčikom nový návrh prihodil ďalších 5,3 miliardy eur. "Vianočné darčeky" si domov odnášajú aj zástupcovia starých štátov. Španielsko a Taliansko dostali po dvoch miliardách eur. Desiatky až stovky miliónov eur dostalo aj Bavorsko, spolkové krajiny bývalého východného Nemecka, Fínsko či Rakúsko. Holanďania, ktorým sa nepáčila príliš veľká výška platieb, dajú do rozpočtu o miliardu menej.

"Nemyslím si, že by tu boli víťazi a porazení, vyhrala zodpovednosť," poznamenal slovenský premiér Mikuláš Dzurinda.

Česká republika skončila z nových členských krajín v prepočte na obyvateľa po všetkých zmenách najlepšie: 330 eur ročne. Keďže česká aj slovenská vláda pristúpili na britský návrh už v piatok, nebolo treba s nimi úporne vyjednávať ako s Poliakmi.

Nový rozpočet je nielen vyšší, než sa očakávalo, ale zároveň významne zjednodušuje štátu, obciam či neziskovým organizáciám podmienky, za ktorých môžu na európske peniaze dosiahnuť. Nebudú musieť zo svojho platiť daň z pridanej hodnoty projektov, čím ušetria až osemsto miliónov eur. Brusel na projekty prispeje až 85 percentami.

Niektoré požiadavky sa nepresadili. Nové členské krajiny, napríklad, chceli zrušiť časové obmedzenia, kedy je možné peniaze na konkrétne projekty čerpať. "Je to kaz na kráse, ale musíme sa s tým zmieriť," uviedol český premiér Jiří Paroubek.

Neúspešné bolo aj rokovanie o predĺženie daňových výnimiek, ktoré síce nebolo súčasťou rozpočtu, ale patrilo medzi horúce želiezka v ohni. Tento bod presunuli až na január.

Otázka zostáva, ako sa k rozpočtu postaví Európsky parlament. Ešte vo štvrtok jeho predseda Josep Borrell varoval, že britský návrh či čokoľvek podobné nemá medzi europoslancami šancu. Teraz po zložitej dohode medzi členskými štátmi sa neočakáva, že by parlament rozpočet zablokoval.

Veľké výhrady mal k britským postupom v minulých týždňoch aj predseda Európskej komisie José Barroso. Požadoval výrazne väčšie výdavky, aby Európa mohla čeliť svetovej konkurencii. Na konečný kompromis však povedal: "Toto je veľmi dôležitý politický signál pre Európu. Európa sa pohla."

Autor: JOHANNA GROHOVÁ, Brusel