BRATISLAVA - Dominik Hrbatý prevzal v sobotu dve trofeje za jeden večer: vyhlásili ho za kráľa slovenského športu 2005 a daviscupový tím, ktorý umením a eufóriou dohnal bezmála až k zisku šalátovej misy, za najúspešnejší kolektív.
Pred ním sa to v novinárskej ankete za éry samostatnosti podarilo len Petrovi Bondrovi - keď v historickom finále svetového hokejového šampionátu 2002 strelil Rusom "zlatý gól".
Tenista sa ešte nikdy nestal športovcom roka. Najvyššie, na treťom mieste skončil v roku 1998 Karol Kučera a o štyri roky neskôr Daniela Hantuchová. "Nikdy by som si nepomyslel, že túto anketu môžem vyhrať - tenis totiž nemá majstrovstvá sveta ani majstrovstvá Európy," vravel Hrbatý, ktorý 4. januára počas austrálskeho turné oslávi dvadsiate ôsme narodeniny. Mimochodom, je prvým rodeným Bratislavčanom, ktorého pasovali za slovenského športovca roka.
O jeho prvenstve pred kajakárkou Elenou Kaliskou rozhodlo iba 22 bodov, zavážilo skóre prvých miest (45:23). Tesnejšie (o 20) vyhrala len Moravcová nad Hochschornerovcami v roku sydneyskej olympiády 2000. "Predpokladal som, že sa budem biť s Mintálom o druhé miesto, rátal som s prvenstvom Kaliskej," konštatoval tenista.
"Trošku ma prekvapilo, že som napriek titulu majsterky sveta neobhájila lanské prvenstvo," priznala kajakárka, ale vzala to športovo. "Daviscupové finále je ešte v čerstvej pamäti, hralo sa doma, Slovensko ním žilo - to tiež zohralo svoju rolu."
"Možno by bolo férovejšie, keby sa vyhlasovala desiatka bez poradia," pripustil žičlivý hrdina daviscupového finále, ktorý prišiel na slávnosť s oboma rodičmi. Na pódiu sa zvlášť poďakoval otcovi. Ten po slávnosti s úsmevom poznamenal: "Mohol si to nechať na grandslamový turnaj."
Vôbec prvé Hrbatého slová však patrili brankárovi futbalovej Artmedie Jurajovi Čobejovi, ktorý sa vo štvrtok podrobil operácii mozgu. Keď odznelo, že Čobeja čitatelia Športu zvolili za Športovú hviezdu roka, zaznel najdlhší potlesk večera. "Rýchlo sa uzdrav, čakáme ťa v kabíne," odkázal mu kapitán petržalského tímu Balázs Borbély.
Artmedia skončila druhá v ankete kolektívov, predstihla aj slovenskú futbalovú reprezentáciu, ktorá sa v kvalifikácii na svetový šampionát dostala až do baráže. Viac bodov než oba futbalové tímy dokopy však nazbierali daviscupoví finalisti.
Na slávnosť v bratislavskej kongresovej sále Slovenskej sporiteľne prišli iba štyria z desiatky najlepších jednotlivcov. A nikto z predstaviteľov parlamentu či vlády, ba ani rezortného ministerstva školstva. "Na sekciu športu nedošla pozvánka a tam, kam nás nepozvú, sa netískame," povedal jej generálny riaditeľ Stanislav Kosorin. "Ministerstvo školstva bolo na zozname, ktorý sme odovzdali organizátorovi, spoločnosti Perama," krčil plecami predseda Klubu športových redaktorov SSN Tomáš Grosmann. "Poslali sme ju," ubezpečoval konateľ Peramy Peter Lamač.
Posledné dva roky odovzdávali ceny zahraničné športové hviezdy (Merlene Otteyová, Jan Železný, Collin Jackson, Antonín Panenka), teraz ani avizované "slávne slovenské športové osobnosti z minulosti". Víťazi ich preberali od sponzorov, ostatní z rúk moderátora chudobného ceremoniálu Vlada Voštinára pred poloprázdnym hľadiskom.
Kto chýbal a prečo
Futbalista Marek Mintál: klub ho neuvoľnil, hoci je po zranení a tréner 1. FC Norimberg s ním ešte nerátal do zostavy na víkendový posledný tohtoročný bundesligový zápas - trofej prevzal reprezentačný tréner Dušan Galis.
Lyžiar Martin Bajčičák: je na sústredení v slovinskej Rateče, kde môže využívať hypoxický dom - cenu prevzal šéf Strediska štátnej športovej reprezentácie Marián Kukumberg.
Vzpierač Martin Tešovič: za rakúsky klub AKH Vösendorf, s ktorým vyhral tamojšiu ligu, štartoval na pretekoch v španielskej La Coruni - cenu prevzal jeho otec.
Hokejisti Ľubomír Višňovský a Pavol Demitra: v noci na nedeľu hrali za svoj klub zámorskej NHL Los Angeles Kings a gólom i tromi asistenciami výrazne pomohli k víťazstvu nad Phoenixom 4:1 - za Višňovského cenu prevzal jeho brat Tibor, hráč Skalice.
Kulturista Igor Kočiš: odletel do Austrálie za svedka na kamarátovu svadbu - cenu prevzal jeho tréner Milan Čížek.
