Starajme sa o to, aby medzi nami neboli ľudia, ktorým nie je umožnené nestratiť sebaúctu. FOTO - ČTK

Asi takto by sa dala vyjadriť myšlienka pastierskeho listu biskupov Slovenska. Nebudem ho tu uvádzať celý, možno si ho pozrieť na internete. Páči sa mi na tom liste, že vyzýva, aby sme nezabudli byť v prvom rade ľudskí. Nezabúdajme na to, že Ježiš nám klope na dvere v osobách chudobných a opustených detí, v osobe rodín v núdzi, v osobe opustených a osamelých. V tomto liste nejde iba o to, aby sme boli ľudskí iba v čase Vianoc. Kto viac dostal, od toho sa bude viac požadovať. Mňa osobne sa bieda dotkla v rozhovore s jedným človekom, a nebol to Róm, z Lunika IX. Hľadám spôsob, ako mu pomôcť...

Má smolu, lebo prepadol cez mriežky sociálneho systému. Pre podnik, v ktorom pracoval, sa stal nepotrebným, lebo je "príliš starý", dôchodcovia ho medzi seba neberú, lebo je "príliš mladý". Nezazlievam mu ani trochu, že nadáva na súčasnú politiku, ktorá má v sieti sociálneho systému také diery, že on sa v nej nezachytí. Včera som si uvedomil, že ľudí, ktorí chcú pracovať a sú nútení bojovať o zachovanie svojej sebaúcty, je medzi nami ešte stále veľmi veľa.

Problém vidím aj v tom, že médiá všetkých týchto ľudí hodia do jedného vreca ako tých, ktorým sa nechce pracovať. Na jednej strane vidím ľudí, ktorí sa zadarmo s metlou prejdú po ulici, aby za to dostali peniaze, a na druhej strane sú to ľudia, ktorí sa nemôžu zamestnať ani na aktivačné, lebo sú v rodine, kde partner zarobí "dosť" na to, aby jeho rodina prežila. Človek až má chuť mu poradiť, aby sa radšej formálne rozviedli, aby ho nepracovanie úplne nezlomilo a nevzalo mu všetku sebaúctu.

Som naštvaný, lebo už dlhší čas bijem do toho, aby sa prestalo s posudzovaním sociálnej situácie rodiny ako takej a začalo sa s posudzovaním jednotlivcov. Čoraz viac ľudí žije z toho dôvodu bez manželstva, aby neboli posudzovaní ako členovia jednej domácnosti so spoločným príjmom. Chápem, že štátnemu sociálnemu systému záleží v prvom rade na tom, aby sa o núdzneho v prvom rade postarala rodina a až potom má nastúpiť štát, sociálny systém je však ešte stále nastavený tak, že sa neoplatí usilovať.

Aké ponúkam riešenie? Buďme solidárni do dôsledkov! Obraciam sa na poslancov: "Presaďte také zákony, ktoré každého privedú k tomu, aby sa mu oplatilo usilovať sa, aby každý bol zodpovedný sám za seba, za svoj príjem. Kto nechce pracovať, nech neje, kto však chce pracovať, nech má na to možnosť."

Už sa urobili všelijaké pokusy, ako boli verejnoprospešné práce, teraz beží pokus s aktivačnými prácami. Neviem, či je fakt až také nemožné poskytnúť tieto prostriedky obci, ktorá by ich použila pre konkrétnych ľudí na konkrétnu aktivitu za konkrétny počet odpracovaných hodín. Nech každý má možnosť brigádnicky si privyrobiť k základnej sume živobytia sám za seba, a nie za rodinu. Prestaňte to konečne zratúvať a prepočítavať! Bol by to problém človeku, ktorý odpracoval 1 hodinu dať 50 Sk, a tomu, ktorý by odpracoval 8 hodín 400 Sk a tomu, kto by odpracoval 4 hodiny a 4 hodiny by odstál 200 Sk? Alebo tu logika platiť nemôže? Projekt nádennej mzdy by vyriešil veľmi veľa sociálnych problémov a obce by zamestnávali ľudí, ktorí by skutočne pracovali a aj tí najchudobnejší by si na svoje živobytie mohli zarobiť prácou svojich rúk. Veď za milión Sk by obec mala reálne odpracovaných, nie iba odstátych 20 000 brigádnických hodín a to bez zbytočných papierovačiek! Pribudlo by ľudí, ktorí by skutočne pracovali...

Nech každý rodič a každé dieťa dostanú minimum, ku ktorému si svojou snahou môžu "privyrobiť". Deti snahou v škole cez prospechové štipendiá a rodičia odpracovaním niekoľkých hodín pre verejné dobro. Nech si privyrobí každý podľa svojich schopností a možností sám pre seba. Je nemožné takto to decentralizovať? Je nemožné urobiť to tak, aby bol každý sám strojcom svojho šťastia, ak na to má? Urobme samosprávy zodpovednými za svojich chudobných a dajme im do rúk prostriedky, aby im pomáhali, a to skôr, než niekto na ústredí zasa vymyslí nejaké prepočítavacie tabuľky. Nech hladný môže prísť a nech si môže zarobiť na jedlo. Nestarajme sa iba o to, aby rástli zisky podnikateľov, ale hlavne o to, aby medzi nami neboli ľudia, ktorým nie je umožnené nestratiť sebaúctu...

cerven.blog.sme.sk

Autor: Jozef Červeň