Najmenej spokojný s britskými návrhmi spomedzi predstaviteľov krajín V 4 bol poľský premiér Kazimierz Marcinkiewicz (vľavo). FOTO - REUTERS |
Visegrádska štvorka neťahala na bruselskom summite za jeden koniec. Poľskí a slovenskí zástupcovia sa v niektorých momentoch navzájom otvorene kritizovali.
Premiér Mikuláš Dzurinda patril medzi najhorlivejších zástancov návrhu budúceho európskeho rozpočtu z dielne Tonyho Blaira a neskrýval prekvapenie nad tým, že Poliaci proti nemu vystupujú s takou vervou.
"Predsa len sa mi zdalo, že budeme ústretovejší," poznamenal po prvom kole rokovaní, a dodal, že sa mu nepáči spôsob, ako niektoré krajiny operujú s pojmom solidarita, aby dosiahli lepšiu dohodu pre svoju vlastnú krajinu.
"Znepokojuje ma, že o solidarite hovoria iba tí z nás, ktorí sa spoliehajú na to, že budú zo spoločného rozpočtu čerpať peniaze, ale nie tí, ktorí do neho najviac prispievajú," povedal.
Poliaci zase neskrývali sklamanie zo Slovenska a v poľských médiách to bolo cítiť. "Z krajín nášho regiónu môžeme počítať len s Maďarskom. Slovensko získalo peniaze na Jaslovské Bohunice, Česko - na Prahu," napísal mienkotvorný denník Gazeta Wyborcza. Aj elektronické médiá sa sústreďovali hlavne na postoj južných susedov. Komentár k tomu si už mohol dopovedať každý sám: Pokiaľ my bojujeme o princípy, naši susedia z V 4 sa uspokoja, respektíve dajú sa kúpiť, menšími sumami, aby presadili vlastné záujmy.
"Hneď na začiatku rokovaní išli Slováci priďaleko, keď tak jasne naznačili svoj súhlas s britským návrhom," komentoval to poľský diplomat. Podľa neho sa v poľskej delegácii v určitom momente dokonca šírili chýry, že Slováci dostali príspevok na odstavenie jadrovej elektrárne v rámci nejakej špeciálnej dohody s Tonym Blairom, preto boli takí ústretoví.
Hovorca britského predsedníctva Jonathan Allen takéto špekulácie odmietol komentovať, ale potvrdil, že slovenská pozícia bola od začiatku summitu čitateľná. "Slováci jednoducho chcú, aby sme sa dohodli, a dali to všetkým jasne najavo," povedal.
Podobný pohľad na vec mali aj Estónsko, Litva či Lotyšsko, ktoré neboli s britskými návrhmi spokojné. Podľa estónskej diplomatky, pobaltské trio síce prišlo do Bruselu s názorom, že posledný návrh Londýna nespravodlivo zvýhodňuje niektoré nové členské štáty - hlavne Maďarsko či Českú republiku, ktoré dostali navrch, hoci nepatria medzi najchudobnejšie krajiny, ale postup Bratislavy plne chápu.
"Pobaltskí politici sa spojili, aby si v Bruseli vybojovali lepšie sumy. Ostatné nové členské štáty si veľmi nevšímali. Tak veľmi sa totiž sústredili na seba, že nemali dôvod zaoberať sa inými," komentovala lotyšská novinárka.
LUCIA KUBOŠOVÁ, Brusel,
(grab)