.

Albert Marenčin bol mlynárom, Židia boli jeho pravidelnými zákazníkmi. Jeho syn hovorí, že zachránil asi desať Židov. "Jeden z tých spôsobov bol, že keď ho prišli poprosiť, aby ich zarizoval, tak to urobil." Židia tak chceli, aby sa ich majetok zachránil. O niektorých povedal, že sú pre mlyn nevyhnutní.

"To bol taký maličký obchodík v dedine," hovorí Marenčin o Grünbergerovom obchode. "Zdá sa mi, že sa z nich nikto nevrátil. Ja som bol hneď po vojne v Paríži, už o tých veciach neviem. Niektorí sa vrátili a hneď išli do Izraela."

Vyhľadávač na stránke Ústavu pamäti národa umožňuje vyhľadávať iba podľa okresu, druhu obchodu a mena likvidátora - podľa mien židovských majiteľov nie. Medzi likvidátormi boli často ich obchodní konkurenti. Obchod hodinára a zlatníka Zachariáša Strassberga na Obchodnej ulici likvidoval zlatník z vedľajšej Mariánskej ulice Pavol Bartoň. Hodinárstvo Jakuba Polláka na Župnom námestí zase likvidoval hodinár Ľudovít Suchats z Hlavného námestia (vtedy Námestie A. Hitlera). Zlatníctvo Leichta Ignáca na Poštovej likvidoval zlatník Eugen Spišák z Royko pasáže. Obchody už na týchto adresách nie sú. Na Mikulášskej ulici pod Bratislavským hradom, kde bol obchod a výroba oplátkového tovaru Siegfrieda Steinera, dnes sídlia súkromné firmy.

Mnohí likvidátori boli úradníci, ktorí túto príležitosť dostali za odmenu. Účtovník Hlavného veliteľstva Hlinkovej gardy Ferdinand Somorovský likvidoval obchod Alojza Löwingera na Židovskej.

Niektorí likvidovali viac. Napríklad komisár v Hlohovci Ondrej Šoltés likvidoval okrem nákladnej dopravy Ernesta Fuchsa v Hlohovci ešte šesť ďalších podnikov v Žiline. V Žiline bolo spolu 458 likvidácií, iba v dvadsiatich prípadoch je známe meno likvidátora.

Likvidátor nebol vždy z toho istého mesta ako Žid, ktorému likvidoval majetok. Okresný veliteľ Hlinkovej gardy z Kozej ulice v Bratislave Ernest Petrík likvidoval veľkoobchod s liehovými nápojmi Duschnitzovcov v Dolnom Kubíne. Pri niektorých likvidátoroch je len ich povolanie - napríklad notár mesta Párnica.

Na Špitálskej ulici 47 likvidovali hodinárstvo. Dnes je hodinárstvo na Špitálskej 43, jeho majiteľ hovorí, že je tam už 60 rokov, on ho vlastní 14 rokov. Nevie, že by niekedy bolo hodinárstvo o dva domy ďalej, možno sa menili čísla pri prečíslovaní ulíc za socializmu. Doma má však staré hodiny, na ktorých je napísané Špitálska 47. Raz mu ich doniesli nejakí zákazníci, či ich nekúpi.

Na mená arizátorov, ktorí získavali nielen podniky, o ktoré za socializmu často prišli, ale aj súkromné majetky Židov, ktoré im zostali, si musí verejnosť počkať.

(mož)