Arizátor zvyčajne získal celý majetok patriaci konkrétnemu Židovi. Likvidátor bol úradne určenou osobou, ktorá urobila súpis likvidovaného majetku a čo najskôr sa ho snažila predajom speňažiť.

Tento proces sa podobá tomu, čo dnes poznáme pri konkurzoch. Likvidátor majetok predával a utŕžené peniaze ukladal na účet. Zo získaných peňazí mu ako odmena patrilo 20 percent, maximálne však šesťtisíc vtedajších korún. Zvyšok dostal štát.

Na vtedajšie pomery to bola vysoká suma. Na východnom Slovensku sa vtedy dalo kúpiť rodinné domy už za 18- až 20-tisíc korún. Podľa historika Ľudovíta Hallona si však likvidátori zvyčajne dokázali pokútnym spôsobom na likvidácii zarobiť viac, než im umožňovali zákony a o to viac pre nich bola táto činnosť zaujímavejšia.

(rp)