BRATISLAVA - Slovensko sa včera začalo oficiálne vyrovnávať so svojou fašistickou minulosťou. Ústav pamäti národa dal na svoje internetové stránky prvé údaje o habaní židovského majetku v období vojnového slovenského štátu.
Zoznam prvých vyše 10-tisíc zlikvidovaných židovských podnikov je už dostupný, ďalšie informácie majú pribúdať postupne.
Likvidátor bol človek, ktorý v mene štátu speňažoval majetok Židov a bral za to odmenu. V mnohých prípadoch meno likvidátora na internete chýba, napríklad v Žiline je z vyše 400 prípadov iba 20 mien likvidátorov. Vyhľadávač na stránke ústavu neumožňuje ani vyhľadávať podľa mien židovských majiteľov.
"Štát ich zbavil majetku, slobody a nakoniec deportoval do táborov, kde takmer všetci zomreli," hovorí o osude našich Židov šéf ústavu Ján Langoš. Ambíciou ústavu je postupne zverejniť osudy približne 75-tisíc deportovaných slovenských Židov.
Jaroslav Franek zo židovskej náboženskej obce sa stretol s viacerými ľuďmi, ktorí sa mu priznali, že boli likvidátormi. Treba ich vraj posudzovať individuálne, lebo niektorí z nich sú slušní ľudia a pomohli Židom, ktorí ich poprosili, aby prebrali ich majetok, "ale sú aj takí, ktorí išli po majetku a boli schopní ísť cez mŕtvoly". Franek predpokladá, že dnes sa všetci budú brániť tým, že patria do prvej skupiny.
Zverejnené mená likvidátorov pochádzajú z úradných novín vlády slovenského štátu. "Informácia zverejnená v nich sa stávala právne záväznou," vysvetlil Ján Hlavinka z Ústavu pamäti národa.
Zatiaľ nie sú dostupné mená arizátorov. To boli ľudia, ktorí - na rozdiel od likvidátorov - dostali na vlastnú žiadosť do rúk celý majetok konkrétnej židovskej rodiny. Známym prípadom arizátora je napríklad spisovateľ Ľudo Ondrejov, ktorý získal majetok bratislavskej rodiny Steinerovcov.
Postupne sa dozvieme mená všetkých likvidátorov a arizátorov, hoci Langoš upozorňuje, že je to práca na dlhé roky.
Historik Ľudovít Hallon povedal, že habanie židovského majetku sa často spájalo s korupciou a robili to ľudia spojení s režimom. Hallon nevie o žiadnom súčasnom politikovi, ktorého rodina by priamo patrila k arizátorom.
Nedá sa vylúčiť, že sa arizátori alebo ich potomkovia v rámci reštitúcií po roku 1989 dostali späť k majetku, ktorý im štát po roku 1948 znárodnil. Ak sa ústav dopracuje k takýmto prípadom, možno očakávať súdne spory, ktoré iniciujú prípadní potomkovia deportovaných Židov.
Langoš sa sporom nebráni. "Ak nebola v minulosti napravená nespravodlivosť, je povinnosťou právneho štátu napraviť ju," povedal. Prípadných žalôb proti ústavu sa neobáva, lebo na to "máme zákonnú licenciu".
