Britský premiér Tony Blair čaká na summite únie na príchod svojich kolegov z ostatných členských krajín. FOTO - REUTERS
BRUSEL - Francúzsko a Poľsko sa včera spojili proti britskému návrhu rozpočtu pre Európsku úniu na roky 2007 až 2013. Ministri zahraničia oboch krajín spoločne napísali, že ponúkaný rozpočet je neprijateľný. Ich list, ktorý uverejnil denník Financial Times, bol predzvesťou veľmi dramatických rokovaní na summite lídrov 25 krajín únie, ktorý sa včera začal v Bruseli.
Slovensko a pre premiéra Mikuláša Dzurindu na prekvapenie aj Česko s návrhom rozpočtu súhlasia. Sú určite v menšine. Aby rozpočet prešiel, vyžaduje si súhlas všetkých členských krajín a väčšina hovorí o zásadných výhradách.
Za "neposlušné dieťa" je považované Poľsko, ktoré označilo posledný britský návrh za neprijateľný, aj keď dostalo pridané najviac. Poľský premiér Kazimierz Marcinkiewicz podľa kuolárnych informácií bez ďalšej miliardy eur z Bruselu neodíde.
Ďalší významný zádrh sa volá Francúzsko, ktoré britský plán odmieta. Francúzsko nebolo nikdy veľkým priateľom východného rozšírenia a jeho vzťahy s kandidátmi a novými členmi bývali napäté. Teraz sa však stavia do úlohy hlavného obrancu záujmov nových členských krajín a vyzýva Britániu na "solidaritu".
Aj keď sa jednotliví štátnici pri vítaní sa so súčasným predsedom EÚ, britským premiérom Tonym Blairom, ako vždy široko usmievali a triasli silno rukou, za zatvorenými dverami sa vzápätí začali odohrávať taktické hry. "Každý bude musieť s niečím odtiaľ odísť, aby sa mohol vôbec vrátiť," hovorí veľvyslanec jednej z nových členských krajín.
Blair povedal, že očakáva tvrdé a ťažké rokovania a že výsledok nie je istý.
Celkový obrázok je viac ako spletitý, každý má svoje záujmy, veľmi často celkom v protiklade so záujmami ostatných. Francúzsko bude rozhodne tlačiť na Britániu, aby sa vzdala väčšej časti svojho rabatu. Ide o zľavu z príspevku do rozpočtu, teraz vo výške 4,6 miliardy eur za rok, ktorá je náhradou za malé poľnohospodárske dotácie.
Práve britský rabat je soľou v očiach všetkých členských krajín. Británia sa ho však nechce vzdať dovtedy, než sa začne s rozsiahlou reformou poľnohospodárskej politiky. Tá teraz tvorí takmer polovicu rozpočtu a väčšinu z nej dostávajú francúzski farmári.
Či sa podarí dospieť ku kompromisu sa neodvažuje odhadovať nikto. Všetci vedia, že ich tlačí čas a vedomie, že ani počas rakúskeho predsedníctva nebude ľahšie dohodnúť sa.
Čo na summite únie politici riešia?
Hľadá sa zložitý kompromis o množstve peňazí, z ktorých má Európska únia žiť v rokoch 2007 až 2013. Ide o to, aký veľký rozpočet bude, do ktorých krajín, v akej výške a na čo peniaze pôjdu. Európski lídri rozhodujú aj o výnimkách na nižšiu daň z pridanej hodnoty. Rieši sa aj to, či Macedónsko získa štatút kandidátskej krajiny na členstvo v únii.
O koľko peňazí ide?
Práve o výšku rozpočtu sa vedú ťažké boje. Pretože má únia teraz o desať členov viac a ďalšie krajiny ešte pribudnú, musí byť vyšší ako ten posledný (viac ako 700 miliárd eur). Bohaté krajiny však už nechcú dávať viac. Kým Európska komisia navrhuje viac ako bilión eur, Briti presadzujú o asi dvesto miliárd menej: teda 849 miliárd eur.
Podľa akého kľúča sa delia?
Väčšina sa vracia do jednotlivých členských krajín v podobe priamych platieb poľnohospodárom alebo na základe schválených projektov. Pokiaľ tí bohatší "solidárne prerobia", tí chudobnejší dostávajú miliardy navyše, aby budovali diaľnice, čističky vôd, metro, či opravovali panelové domy.
Na aké účely sa vydávajú?
Väčšina peňazí, 46 percent, ide na priame platby poľnohospodárom, 30 percent tvorí pomoc chudobnejším regiónom, teda väčšinou novým členským krajinám. Zostatok sa rozdeľuje na rozvojovú pomoc tretím krajinám, vedu a výskum, administratívu, to znamená aj na Európsku komisiu a parlament či súdny dvor. (gro)
ROZPOČET EÚ
Veľká Británia v stredu navrhla mierne zvýšený rozpočet na roky 2007 - 2013
PREPRACOVANÝ ROZPOČET (predchádzajúce čísla v zátvorkách)
Regionálna pomoc, výskum a rozvoj, vytváranie prac. miest, kultúra 371 miliárd eur (368,9 mld eur)
Poľnohospodár-stvo a prírodné zdroje 367,9 miliardy eur (367,5 mld eur)
Zahraničná pomoc a zahraničná politika 50 miliárd eur
Administratíva 49,3 miliardy eur
Vnútorná bezpečnosť 10,3 miliardy eur
Spolu 849,3 mld eur (846,8 mld eur)
Rabat by sa zvýšil v priemere na 7 miliárd eur ročne oproti minuloročným 5,3 miliardy. Bez reformy by dosiahol 7,7 miliardy eur ročne.Nový balíček ponúkol ďalšie zníženie čistých prispievateľov Holandska a Švédska.
REGIONÁLNA POMOC
Ponúkli skoro 1,7 miliardy dodatočnej pomoci Poľsku, Maďarsku, Českej republike, Estónsku a Lotyšsku.Slovensko a Litva dostali prísľub financií navyše na vyradenie jadrových zariadení z prevádzky. Španielsko by malo byť postupne vyradené z kohéznych fondov v roku 2013 a nie v roku 2010, čím by malo dostať o 450 miliónov eur viac. Osem východoeurópskych nováčikov, Grécko a Portugalsko by získalo ďalších najmenej 10 miliárd eur navyše zo zmeny pravidiel nerefundovateľných príjmov DPH. EÚ by mala zvýšiť spolufinancovanie rozvojových projektov v rámci novej osmičky, Grécka a Portugalska na 85% z 80%.
Autor: JOHANNA GROHOVÁ, Brusel
