ičné pôsobenie firiem. Odporcovia návrhu tvrdia, že povedie k obmedzeniu zdravej konkurencie a ekonomiku únie zrazí na kolená.

"Slovensko by bolo ochotné pristúpiť na harmonizáciu daňových základov len s jednou podmienkou - keby bol slovenský daňový základ prevzatý za spoločný v únii," zdôraznil minister financií Ivan Mikloš. Podľa neho je však absolútne nereálne, aby sa európska dvadsaťpäťka dohodla na takom daňovom základe, ktorý by Slovensku vyhovoval.

Proti harmonizácii argumentoval Mikloš hlavne dvoma dôvodmi. Prvý spočíva v tom, že harmonizácia daňových základov by mohla zvýšiť pravdepodobnosť zavedenia aj harmonizácie daňových sadzieb. "Po druhé, ak by bola harmonizácia daňových základov urobená na inom základe, ako je na Slovensku, malo by to za následok zhoršenie súčasnej situácie a znížilo by to mieru stability a efektívnosti slovenského daňového systému," povedal Mikloš s tým, že by to vyvolalo napríklad potrebu zavedenia výnimiek, odpočítateľných položiek či špeciálnych sadzieb. Minister financií však zároveň pripustil, že v prospech harmonizácie existujú isté racionálne argumenty. "Prvým argumentom je zníženie transakných nákladov pre firmy, ktoré pôsobia v rôznych krajinách. Druhým je zníženie rizika súdnych sporov, ktoré plynú z rôznych daňových systémov," povedal Mikloš.

Harmonizáciu daňových základov odmietajú okrem Slovenska aj Veľká Británia, Írsko, pobaltské krajiny a prevažná časť českých politikov. Odmietavý postoj má aj komisár Európskej komisie pre vnútorný trh Charlie McCreevy. (sita, čtk)