Noha človeka sa dotkla severnej Európy oveľa skôr, ako sa doteraz predpokladalo. Podľa známeho paleontológa Chrisa Stringera z londýnskeho Prírodovedného múzea niektorý z možných predchodcov moderného človeka žil v tejto oblasti nie pred 500-tisíc, ale už pred 700-tisíc rokmi.
Svedčia o tom kamenné nástroje z čierneho pazúrika, ktoré našiel amatérsky lovec pravekých pokladov v riečnych usadeninách na upätí útesov pri Lowestofte v grófstve Suffolk v juhovýchodnom Anglicku. Ľudské pozostatky pri nástrojoch neboli. Podľa tímu vedcov, ktorí zverejnili článok v časopise Nature, je však dostatočným dôkazom prítomnosti človeka charakteristické remeselné spracovanie 32 takmer nepoškodených nástrojov. Niektoré z nich sú dokonale ostré, mohli slúžiť ako nože či píly. Ľudia, ktorí ich vyrobili a používali, mali robustnejšiu postavu a živili sa mäsom.
"Nevieme isto, ktorý druh to bol," cituje Stringera New Scientist, "stavil by som si však buď na ranú formu Homo heidelbergensis alebo Homo antecessor."
Homo heidelbergensis, ktorý sa považuje za archaickú formu Homo sapiens, žil v strednej Európe pred 500-tisíc rokmi. Homo antecessor obýval južnú Európu už pred 800-tisíc rokmi.
Vtedajšie Anglicko bolo spojené s kontinentálnou Európou a jeho klíma sa podobala skôr dnešnej stredomorskej.
Britskí vedci použili na stanovenie veku nástrojov niekoľko zaujímavých metód. Najskôr zistili, že železo v sedimentoch má severojužnú orientáciu, takú istú ako dnes. Keďže magnetické pole sa naposledy zmenilo pred 780-tisíc rokmi, pazúrikové nástroje musia byť mladšie. Druhým medzníkom bolo, že nástroje našli pod nánosom z doby ľadovej, ktorý má 500-tisíc rokov, teda nástroje museli byť staršie. Najpresnejší odhad prinieslo použitie metódy vyvinutej iba nedávno Kirsty Penkmanovou z univerzity v britskom Yorku. Keď vedci touto technikou zmerali zlomy v aminokyselinových reťazcoch ulít nájdených sladkovodných slimákov upresnili vek nástrojov na 700-tisíc rokov.
MICHAL AČ
