Prečo by sa v literatúre pre deti mali vyskytovať iba vymyslené postavy a príbehy? Možno aj takúto otázku si položil taliansky spisovateľ a ilustrátor Luca Novellli, keď uvažoval nad projektom, ktorý sa teraz začína realizovať aj v slovenčine a znamená obohatenie tzv. popularizačnej literatúry.

Vydavateľstvo Buvik vo svojej edícii Myšlienky géniov ponúka prvé dva zväzky z tvorby tohto veľmi úspešného a uznávaného autora. Je to Einstein a stroje času (preložil Jakub Vallo) a Leonardo da Vinci a pero, ktoré kreslí budúcnosť (preložila Mária Štefánková).

Novelli sa v sérii takýchto kníh rozhodol priblížiť deťom od osem rokov život a dielo slávnych osobností svetovej histórie a urobil to svojsky, lebo kombinuje popularizačný výklad s vlastnými kresbami, akýmsi komiksovým seriálom, kde sa vážne mení na humorné, no nie znevažujúce, zdĺhavé na kondenzované, no nie zjednodušujúce.

Aby priblížil často zložitú problematiku - u Einsteina nie je až také jednoduché vysvetliť jeho teóriu relativity - zvolil si Novelli dve súbežné výkladové pásma: na ľavej strane knihy je väčšinou vecný text, kde autor viac-menej neosobnou formou hovorí o daných problémoch, ktoré príslušná osobnosť objavila a vyriešila, a tak sa stala neodmysliteľnou súčasťou ľudského pokroku. Kde treba, tam autor siahol i k encyklopedickej formulácii.

Ostatné časti knihy majú naratívnu podobu: rozprávačom je samotný vedec či umelec, ktorý v autobiografickom prehľade uvádza svoj životný príbeh, kde nemôže chýbať ani súkromie - Einstein bol napríklad dvakrát ženatý a keď roku 1921 dostal Nobelovu cenu, peniaze daroval svojej prvej manželke a dvom synom z tohto manželstva.

Rozprávač neraz použije sebairóniu, ktorú by si Novelli nemohol dovoliť, keby nemala nejaký autentický prameň. Napríklad u toho istého Einsteina jeho výroky o tom, že ako štvorročný ešte nehovoril, preto ho pokladali za prihlúpeho. Takto sa aj da Vinci priznáva, že keď sa stretol s Michelangelom, bolo mu to nepríjemné a sochárovi, ktorý pred ním zľahčoval maliarstvo - je to vraj záležitosť pre ženy - to dal patrične najavo. Mimochodom, da Vinci bol ľavák, vymyslel aj plniace pero a písal sprava doľava, tzv. zrkadlovým písmom.

Na druhej strane to, že postavy rozprávajú v prvej osobe, už vopred vylučovalo, aby hodnotili samy seba. Je tu len výpočet ich činností, dobové pozadia a podmienky, za akých museli pracovať. Spočiatku to nemal ľahké ani Einstein, ani da Vinci, no neskôr bol aj jeden aj druhý na "výslní"; slávny maliar a vynálezca sa stal veľvyslancom u francúzskeho kráľa s porovnateľným príjmom, aký majú dnešní futbalisti. Einsteinovi núkali funkciu prezidenta Izraela. Vieme to preto, že Novelli vkladá do úst rozprávačov aktuálne narážky na dnešok (Einstein sa kdesi zmieňuje o počítačoch), čím sa len zvýrazňuje hovorovosť a "zosúčasnenie" textu.

Ak bolo v Einsteinovom prípade neľahké vysvetliť podstatu jeho prevratných objavov, u da Vinciho zasa nebolo jednoduché dostať do knihy aspoň jeho najdôležitejšie technické vynálezy a vysvetliť princípy, z ktorých táto geniálna hlava vychádzala. Novelli to využil v závere knihy slovníkom da Vinciho vynálezov a príslušnými nákresmi, ktoré sa zachovali. Slovníček obsahuje aj knižka o Einsteinovi, do ktorej autor zaradil i niekoľko fotografií.

Buvikovská edícia je záslužný počin: miestami vzrušujúca lektúra pôsobí ako dostatočný impulz pre detského čitateľa, aby siahol po ďalších knihách o týchto dvoch génioch. Vynikajúca je, ako už veľa rokov, aj typografia Svetozára Mydla.

Autor: JOZEF BŽOCHAutor je literárny kritik)