Kto platí poistné

zamestnanec,

samostatne zárobkovo činná osoba,

zamestnávateľ,

štát,

osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená a podľa zákona o zdravotnom poistení nie je zamestnancom, SZČO a ani poistencom štátu.

Kto je zamestnancom

fyzická osoba v pracovnom pomere, v štátnozamestnaneckom pomere a v služobnom pomere,

ústavný činiteľ, verejný ochranca práv, poslanec Európskeho parlamentu,

župan, starosta obce, starosta mestskej časti v Bratislave a v Košiciach, primátor mesta,

poslanci vyššieho územného celku, obecného, mestského a miestneho zastupiteľstva, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie,

konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, ak za túto prácu dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti,

člen štatutárneho orgánu, člen správnej rady, člen dozornej rady, člen kontrolnej komisie a člen iného samosprávneho orgánu právnickej osoby, ak za výkon funkcie dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti,

spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditista komanditnej spoločnosti a člen družstva, ak za túto prácu dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti,

doktorand v dennej forme doktorandského štúdia,

pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti,

fyzická osoba vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,

Kto je samostatne zárobkovo činná osoba

vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách,

má oprávnenie prevádzkovať živnosť,

má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,

je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,

vykonáva činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,

vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,

vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť podľa autorského zákona, ak túto činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonáva sústavne,

vykonáva činnosť obchodného zástupcu,

Za koho platí odvody štát

za nezaopatrené dieťa, za nezaopatrené dieťa sa považuje aj študent vysokej školy, okrem externej formy štúdia,

dôchodcu, okrem poberateľa vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku alebo dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, dôchodku z cudziny, alebo dôchodku z iného členského štátu a osoba nie je zdravotne poistená v tomto členskom štáte,

poberateľa rodičovského príspevku,

osobu v dôchodkovom veku, ktorej nevznikol nárok na dôchodok,

invalid, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok,

vojaka základnej, náhradnej alebo civilnej služby,

osobu vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,

osobu, ktorej sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnená na základe rozhodnutia súdu, alebo v zariadení sociálnych služieb celoročne,

zahraničného študenta, ak k tomu viaže Slovensko medzinárodná zmluva,

osobu, ktorá poberá peňažný príspevok za opatrovanie,

osobu, ktorá sa celodenne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov,

osobu, ktorá sa celodenne stará o blízku osobu,

manželku alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade v cudzine, alebo zamestnanca, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí,

osobu, ktorá poskytuje osobnú asistenciu občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím,

osobu, ktorá poberá nemocenské, ošetrovné alebo materské, alebo je nemocensky poistená a ošetruje blízku osobu,

osobu, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi,

osobu, ktorá je zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie,

cudzinca zaisteného na Slovensku,

osobu, ktorá má priznané postavenie azylanta,

osobu, ktorá pracuje pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo a nemá z tejto alebo z inej činnosti príjem, okrem príjmov z prenájmov a príjmov, z ktorých sa vyberá daň zrážkou,

osobu, ktorej zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu alebo náhradu služobného platu policajta a služobného príjmu profesionálneho vojaka.

Štát platí, ak:

za študenta, dôchodcu, poberateľa rodičovského príspevku, invalida, vojaka, väzňa, ženu na materskej, ak jej príjem (zamestanec) a vymeriavací základ (SZČO) nedosiahne za rok polovicu úhrnu minimálnych miezd,

za opatrovateľa, osobného asistenta, zamestnancov v cudzine, azylanta, ak nie je závoreň zamestnancom ani SZČO a ak jeho príjem, ktorý podlieha dani z príjmov, za rok nedosahuje polovicu úhrnu minimálnych miezd,

Zamestnanec

príjem zamestnanca, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb

Do vymeriavacieho základu sa nezapočítava

odstupné a odchodné,

náhrada za pracovnú pohotovosť, za služobnú pohotovosť, za pohotovosť, príplatok za pohotovosť,

príspevok zo sociálneho fondu,

príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely,

odmena podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv,

odmena vyplácaná pri pracovnom výročí a životnom výročí,

odmena vyplácaná pri prvom skončení pracovného pomeru pri odchode do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku,

plnenie poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,

odmena vyplácaná pri prvom skončení služobného pomeru po splnení nároku na starobný dôchodok, na výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok.

Zamestnanec, ktorý nie je SZČO a má príjmy podliehajúce dani z príjmov, okrem príjmov z prenájmov a príjmov, z ktorých sa vyberá daň zrážkou, platí poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací základ je vo výške podielu základu dane z príjmu, ktorý nie je znížený o poistné na verejné zdravotné poistenie a čísla 2,14. Sadzba je 14 %.

SZČO

podielu základu dane z príjmu, ktorý nie je znížený o poistné na verejné zdravotné poistenie a čísla 2,14.

Poistenec, ktorý nie je SZČO ani zamestnanec

príjem, ktorý podlieha dani z príjmov,

ak poistenec takýto príjem nemá, vymeriavací základ si určí sám.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ

najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zistenej Štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu,

vymeriavací základ štátu je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy,

minimálny základ zamestnanca a SZČO je minimálna mzda zamestnanca platná k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa platí poistné,

rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné.