Fenomén ŠtB na Slovensku, Spis Timothyho Gartona Asha, popisujúci jeho skúsenosť s tajnou políciou bývalej NDR Stasi a Foucaultova koncepcia moci sú tri hlavné bloky tohto dvojčísla. Aj keď ide v podstate o nezávislé témy, tentoraz ich spája otázka úlohy štátu a jeho moci, ktorú používa na vytvorenie mechanizmov svojej bezpečnosti, a zároveň ovplyvňuje práva a slobody občanov. S tým úzko korešponduje aj esej Georgea Blechera, vychádzajúca z jeho skúsenosti z návštevy New Yorku mesiac po udalostiach 11. septembra.
Z rozsiahleho a žánrovo pestrého bloku o ŠtB vyberáme záver článku etnológa Juraja Podobu: „Na Slovensku sebareflexia spoločnosti, a už tobôž reflexia fenoménu ŠtB nie je a ani tak skoro nebude na programe dňa, pretože neexistujú reálne sily vnútri tejto spoločnosti, ktoré by chceli a mohli takúto diskusiu otvárať a presadiť ju do širokého verejného diskurzu. A tých niekoľko exotov, ktorým by takáto nehoráznosť možno aj mohla napadnúť, je vždy možné spoločnými silami umlčať. A ak nie umlčať, tak určite ignorovať.“
V rozsiahlej diskusii o diele Michela Foucaulta, podľa Stanleyho Cohena „najväčšieho archeológa moci“, sa objavujú aj recenzie na monografiu Ivana Buraja Foucault a moc. Ján Sopóci v jednej z nich prízvukuje, že napriek viacerým slovenským prekladom jeho diel a až „foucaultománii“ časti vedeckej komunity akoby sociológovia stáli trochu bokom. A pretože otázka moci je aj, resp. najmä, sociologickou otázkou, považuje Burajovu knihu za (ďalšiu) výzvu sociologickej obci.
