Milan Levický, bývalý krídelník Interu: "Hrať s Ďurom - to bola fantázia. Prežil som s ním najkrajšie roky futbalového života. Mal skvelú kopaciu techniku a hral s hlavou hore. Z pohľadu očí som vedel, čo sa chystá. On sa pozrel, ja som sa rozbehol a dostal som prihrávku presne na nohu. Bolo to ako automatika, a predsa krásne. On a Krnáč vedeli, že ja hneď centrujem na bližšiu žrď a tam nabiehali. Padali z toho krásne góly. Vtedajší útok Levický, Szikora, Obložinský, Krnáč, Ondrášek bol pýchou Interu i slovenského futbalu. Som rád, že som do toho záprahu patril aj ja. V roku 1966 sa vrátil z Brazílie ovenčený prívlastkom biely Pelé. V nasledujúcom roku tréner Jozef Marko rozhodol, že budú v reprezentácii hrávať zohraté dvojice. Nastúpil som ja a Ďuro a Sparťania Jurkanin a Vrána. Hrali sme v Prahe proti Írsku, remíza nám stačila na postup na ME 1968. Prehrali sme 1:2 a Hurley zlomil Szikorovi nohu. To bolo naše posledné spoločné reprezentačné vystúpenie. Bude mi za ním veľmi smutno."

Mikuláš Krnáč: "Som tou správou zaskočený. Keď mi to oznámili, prebehol mi mráz po chrbte. Pred necelými dvoma týždňami sme s Ďurom sledovali ligu na Interi. Vravel, že sa vrátil z nemocnice a že je to už dobré. A teraz toto. Normálne mi behá po tele husia koža. Toť len nedávno sme pochovali Jara Baláža a teraz Juraja. Je to môj ročník, musím si dávať pozor. Bol to vynikajúci futbalista, o tom niet pochýb. Mal rozum, strelu, prihrávku. Mali sme vtedy dobré mužstvo, Inter bol na výslní a odchod jedného z partie vždy zabolí."

Jozef Šajánek, spoluhráč: "Na Ďura mi zostanú len tie najlepšie spomienky. Prišiel som zo Senice ako dorastenec, on bol v Interi hviezda. Bol mojím vzorom. Hrali sme aj dva roky v ČH Bratislava na vojenčine, dva roky ma trénoval v Dunajskej Strede. Ako človek - tréner bol vynikajúci, rozumel futbalu."

Štefan Janikovics, obuvník na Interi, ktorý už 30 rokov pripravuje kopačky futbalistom nielen tohto klubu: "Bol to vynikajúci futbalista, ale mal problémy v osobnom živote. To sa hviezdam stáva. Debatovali sme často spolu na tú tému. Istý čas na Inter zanevrel, potom sme sa porozprávali a znovu začal chodiť. Prišiel mladý, stal sa rýchlo hviezdou. Zostala mi po ňom fotografia s venovaním. Bol geniálny hráč a ako taký mal zaužívaný rituál. Z kabíny vždy vykročil ľavou a prvú si obúval ľavú kopačku."