FOTO PRE SME - JUDITA ČERMÁKOVÁ

Tomáš a Juraj Čekanovci sa vybrali spolu s kamarátom na pole za Košicami, kde si chceli zalietať na padáku. Navonok nevinná zábava sa takmer skončila tragédiou. Sedemnásťročný Juraj nezvládol let a spadol na zem z 50-metrovej výšky. Pätnásťročný brat Tomáš mu však poskytol prvú pomoc a zachránil život. Jeho čin Slovenský Červený kríž a Vzájomná poisťovňa Dôvera vyhlásili za Aktuálny čin roka 2001.

„Chceli sme si zalietať na upútanom padáku, ktorý sme si požičali od kamaráta. Funguje na princípe šarkana. Mali sme 60-metrové lano, jeden koniec sme priviazali o strom, druhý bol pripevnený k padáku. Fúkal vietor, no jeho intenzitu sme asi neodhadli správne,“ spomína na nešťastný deň starší z bratov. Prvý pokus s lietaním sa vcelku vydaril. Juraj sa do vzduchu vybral opäť.

„Dostal som sa vyššie, tam ma chytil silnejší vietor a stratil som nad padákom kontrolu. Stále som stúpal. Keď som sa dostal do výšky 50 metrov, trikrát so mnou trhlo. Vietor do plachiet silne narážal, myslel som, že sa roztrhnú,“ spomína na desivé momenty. Padák začal náhle rýchlo klesať k zemi.

„Snažil som sa pád spomaliť, no nedarilo sa mi. Asi šesť metrov nad zemou som sa poslednýkrát pokúsil o spomalenie. Pamätám sa, že mi napadlo, aká to bude riadna šupa,“ vykresľuje udalosti mladý muž.

Po dopade zostal nehybne ležať a z úst sa mu valila krv. Mladší brat Tomáš bežal spolu s kamarátom Jurajovi na pomoc.

„Vravel mi neprehltávaj krv, ja ti ju utriem. Nepočúval som ho. Vzápätí som upadol do bezvedomia,“ poznamenal Juraj a Tomáš ho doplnil. „V prvej chvíli sa ma zmocnila panika. Keď sme pribehli, začal som baliť padák, ktorý sa nafukoval. Bál som sa, aby Juraja neodnieslo. Sňali sme mu prilbu, ústa mu začali opúchať, celý bol fialový. Kamarát z mobilu zavolal sanitku.“

„Najprv nám sanitku nechceli poslať, mysleli si, že si robíme srandu. Neverili, že niekto mohol spadnúť z 50-metrovej výšky na poli. Než prišla sanitka, snažil som sa s Jurajom rozprávať, prestal však dýchať. Vedel som, že niečo nie je v poriadku. Zaklonil som mu hlavu, dal umelé dýchanie. Najprv len tak slabo, nepomáhalo to, preto som do neho poriadne fúkol. Vykašľal krv a začal chrapčať.“

Dorazila záchranná služba. „Prvá diagnóza hovorila o zlomenej nohe a silnom otrase mozgu,“ dodáva Tomáš. Po vyšetreniach vyšlo najavo, že Juraj utrpel štvornásobnú zlomeninu členka, mal naštiepenú panvu, narazené pľúca spojené s krvácaním, v blízkosti oka mal zapichnutú črepinu z okuliarov, kritický opuch mozgu a krvácanie z piatich miest do medzimozgovej oblasti. Tri dni bol v bezvedomí, v nemocnici strávil mesiac. Zo začiatku mu lekári nedávali veľkú šancu.

Ani po takmer tragickej udalosti nestráca Juraj nádej, že sa niekedy k lietaniu vráti. „Predtým som sa venoval parašutizmu, mám 58 zoskokov, no lietať na upútanom padáku už nebudem.“

Pri vyhlásení Humanitného činu roka dostal záchranca Tomáš ako odmenu týždňový pobyt v Štrbskom Plese. Vyberú sa tam s bratom spolu. „Ak sa bude dať, určite vyskúšame bungee jumping, všetko závisí od zdravia, nič riskovať nebudeme,“ tvrdia svorne.

KRISTIÁN SABO