FRANTIŠEK CHMELÁR začal pozitívnymi konštatovaniami: „Organizáciu, starostlivosť dobrovoľníkov a bezpečnostné opatrenia zvládla usporiadateľská krajina bezchybne. Nemôžeme mať naozaj žiadne výhrady. Podobne hladko prebehla príprava športovcov pred hrami i samotný pobyt v dejisku olympiády. Nevyskytli sa žiadne rušivé momenty, žiadne nedorozumenia, žiadne morálne poklesky. Ak niečo bolo počas olympiády nadštandardné, tak to bol Slovenský dom. Svojou pohostinnosťou vyvolal veľký ohlas. Od predsedu Medzinárodného olympijského výboru Jacquesa Roggeho, ďalších významných športových funkcionárov až po bežných návštevníkov. Spomedzi diplomatických aktivít na pôde Slovenského domu by som vyzdvihol rokovania s národnými olympijskými výbormi USA, Číny a Nemecka, pri ktorých sme čerpali know-how. Dôležité bolo stretnutie so zástupcami Medzinárodnej hokejovej federácie, kde nám išlo o podnety na zmenu systému hokejového olympijského turnaja. Nešlo len o zdvorilostné záležitosti. Pochvalu si zaslúžia kuchári, čašníci a muzikanti, ktorí sa pričinili o sympatickú osvetu Slovenska v Utahu.“
Podstatný bod, ktorým je zhodnotenie športových výsledkov, bude zrejme smutnejší. „Vedenie SOV pred odchodom na ZOH bolo dosť realistické. Zázraky sme nečakali, ale ja som opakoval, že túžim po prvej zimnej medaile pre Slovensko a túžil som, aby hokejisti postúpili do hlavného turnaja. Bohužiaľ, nič z toho sa nesplnilo. V žiadnom prípade nie sme spokojní. Nedosiahli sme dokonca ani to, čo sme očakávali v jednotlivých športoch. O konkrétnych menách a výsledkoch nechcem hovoriť skôr, kým dôjde k hodnoteniu jednotlivých realizačných tímov na úrovni športových zväzov. Berieme to ako výstrahu pred prípravou na letné hry v Aténach. Veľmi neradi by sme boli, keby sa niečo podobné v budúcnosti zopakovalo. Musíme vyvodiť dôsledky v celkovej stratégii, ktorú mienime na Valnom zhromaždení SOV prijať v máji už smerom k OH v Pekingu 2008. Výsledky v Salt Lake treba brať ako odrazisko pre uskutočnenie radikálnych zmien v celom systéme slovenského športu.“
Zvládne to SOV vlastnými silami?
„Zmenami v práci SOV ovplyvníme výkonnosť a výsledky iba čiastočne. Naozaj musí prísť k radikálnemu prehodnoteniu organizácie a systému celého nášho športu.“
Šéf misie JÚLIUS DUBOVSKÝ doplnil hodnotenie: „Analýzu neúspechu urobíme dvojstupňovo. S realizačnými tímami, ktoré boli priamo na olympiáde a potom so športovými zväzmi. V priebehu poldruharočnej prípravy mal každý podmienky podľa predstáv, podobne v dejisku hier bolo všetko zabezpečené stopercentne. Riešili sme iba jediný negatívny prípad činnosti riaditeľa servisno-metodickej skupiny Eugena Lacza, ktorého pôsobenie pri výprave sme predčasne ukončili.“
Konkrétne príčiny?
„Pán Laczo opakovane necitlivo vstupoval do komunikácie medzi zodpovedným trénerom a športovcom v exponovanom čase pred štartom. Niekoľkokrát sme ho na to upozorňovali, no po nerešpektovaní výstrah sme sa s ním museli rozlúčiť.“
Často sa skloňovali aklimatizačné problémy športovcov najmä v úvode olympiády. Niektorí to riešili individuálne bývaním vo vyšších polohách, aby sa priblížili súťažným podmienkam. Biatlonistky však zmenili pôvodný plán ubytovania v Homestade a strávili hry v olympijskej dedine.
„Každý sa mohol rozhodnúť podľa svojej vôle. Nik nebol limitovaný finančne alebo kapacitne.“
Servis?
„Nezaznamenali sme prípad, že by servisman totálne vybuchol. Počas biatlonu boli niektoré jemné šumy, čo je vždy dosť subjektívnou záležitosťou. Ale v zásade servis ovplyvnil výsledky naozaj minimálne.“
Po letných hrách v Sydney SOV priznalo, že po mäkkých nominačných kritériách treba v budúcnosti pritvrdiť. V Salt Lake sa, žiaľ, situácia zopakovala. Čo s tým?
František Chmelár: „My sme ich síce pritvrdili, ale ukázalo sa to ako nedostatočné. Výkonný výbor SOV navrhoval užšiu nomináciu, početnejšie Valné zhromaždenie ju nakoniec rozšírilo. Nechcem sa vyhovárať a zvaľovať vinu na Valné zhromaždenie alebo niekoho iného. V máji však musíme v rámci stratégie na ďalšie hry prijať tvrdé a veľmi konkrétne kritériá na každú disciplínu. Druhým problémom je proces schvaľovania účastníkov výpravy. Aby konkrétnu nomináciu schvaľoval Výkonný výbor SOV a široké Valné zhromaždenie ju iba zobralo na vedomie. Mieru zodpovednosti musíme zúžiť na menší okruh ľudí, lebo nakoniec aj tak budeme kritizovaní my funkcionári SOV.“
Kde sa stala väčšia chyba. Doma v príprave alebo priamo na olympiáde?
„Dlhodobá príprava bola podľa všeobecného názoru optimálna. Otvára sa teda otázka či máme skutočne schopných športovcov. Pravda bude niekde uprostred. Isté však je, že momentálne nemáme v zimných športoch jasných favoritov. Iba úzky okruh ľudí na štandardnej úrovni. Keď im to nevyjde, skončíme, ako sme skončili. Smutne.“
Autor: VOJTECH JURKOVIČ, Salt Lake City
