„Pred pretekmi by som trináste miesto bral. Pred pretekmi som sa cítil veľmi dobre a tajne som dúfal, že by to mohlo byť do desať. Dostal som číslo 2, z toho som bol trochu nervózny. Obával som sa, že bude snežiť a musel by som tlačiť stopu ako jeden z prvých. Našťastie nesnežilo a výhodu som mal ja, lebo spočiatku bol sneh tvrdý a postupne sa otepľovalo. Lyže mi išli výborne, musím oceniť robotu servismenov. Pocitovo sa mi bežalo dobre, správne som si rozložil sily, nemal som žiadnu krízu, čo je v maratóne zriedkavosťou. Medzi 25. a 40. kilometrom som urobil rozhodujúci zlom. Z 32. miesta som sa dotiahol na štrnáste a potom v závere ešte o jeden stupienok vyššie.
Rovnako ako Ivan Bátory som pred pretekmi absolvoval sacharidovú diétu. Tri dni bielkoviny a tri dni cukry s dlhými reťazcami. Chlieb, cestoviny. Malo to naozaj vysoký efekt, v závere som mal dosť síl, nestretla ma situácia ako na päťdesiatkach v minulosti, keď som nevládal dôjsť. Teraz som dokázal stupňovať finiš a síl som mal na rozdávanie.
Aklimatizácia mi na olympiáde trvala 12 – 14 dní. V úvodnej tridsiatke som mal ešte problémy s bolesťami hlavy. Aj v noci pred pretekmi ma zobudila silná bolesť hlavy. Zo špičkových pretekárov nikto nebýval dole v olympijskej dedine ako ja. Nóri či Španiel Mühlegg si prenajali domy blízko tratí, podobne Česi. Ušetrili aj čas na dopravu na športoviská. Ale na to sa vyhovárať nechcem, v pretekoch na klasickej pätnástke alebo desiatke som odviedol výkony na svojej úrovni. Škoda len Gundersenu, kde som neodhadol správne poveternostné podmienky a vybral som si lyže so zlou štruktúrou. Smola však pominula, lyže na maratón boli fantastické, dobre sme aj namazali. Čakal som, že Mühlegg vyhrá, striebro Ivanova som však nepredpokladal, lebo Rusi tu nemali oslnivú formu, Estónec Veerpalu na medailový stupeň, samozrejme, patrí.
Táto olympiáda na mňa zapôsobila podobne ako predchádzajúca v Nagane. Prekážala mi iba klimatizácia v izbe, ktorá robila veľký prievan. Inak, žiadny problém. Vo voľnom čase som bol na internete alebo pri biliardovom stole.
Netajím, na ďalších hrách by sa patrilo preraziť do desiatky.“
VOJTECH JURKOVIČ, Salt Lake City
