Život na dedine pre mladých ľudí nie je výlučne tým, čo sa dozviete z miestnej turistickej príručky: Rozvíjanie tradícií našich predkov, inhalovanie zdravého vzduchu a pokoj vo veľkej vzdialenosti od mestských aglomerácií zahltených smogom. Život na dedine je i nedostatok príležitostí, izolácia a permanentne číhajúca hrozba uzákonenia letargie ako prvotného princípu vlastnej existencie. A práve k tomu druhému sa prikláňa český film Divoké včely.

Režisér Bohdan Sláma si ako kulisu svojho celovečerného debutu vybral malú moravskú dedinu. Bezútešný domov nesmelého mladíka Káju (Zdeněk Raušer), predavačky v miestnom stánku s občerstvením Božky (Táňa Vilhelmová), či miestneho frajera majkla džeksna Láďu (Pavel Liška). Stojaté vody ničím nerušenej rutiny na periférii rozvíri príchod Kájovho brata Petra (Marek Daniel), ktorý nečakane prichádza na návštevu z Prahy späť na miesto, z ktorého každý aspoň trochu perspektívny človek už dávno utiekol. Miesto, kde hviezdou najväčšieho formátu je podpriemerne inteligentný imitátor Michaela Jacksona alebo promiskuitný horár. Každý, kto tu žije, v sebe nesie znamenie akéhosi utajeného kompromisu, životnej prehry, či slabosť z vlastnej neschopnosti ujsť.

Sláma použil na zobrazenie kontrastu medzi svetom vzdialeného mesta a zapadnutej dediny drobný odkaz na film Samotári. Peter so svojím známym prichádza do rodnej vsi, z autorádia sa ozýva soundtrack k spomenutému filmu Wounds On A Cherry Tree od Ohm Square a krátky útržok rozhovoru. V tom istom čase návštevník z mesta vystupuje a so zaujatím si všetko okolo seba filmuje, akoby prišiel z inej planéty. Odkaz v praxi trochu násilný, no celkom funkčný.

Pri sledovaní filmu sa natískajú asociácie na českú novú vlnu, predovšetkým Formana. Asi málokomu nepríde na um jeho film Hoří, má panenko vo chvíli, keď sa na miestnej hasičskej zábave schyľuje k tombole. A miestna zábavová kapela hrá s nepredstieraným, no o to absurdnejším oduševnením Muchomůrky bílé od kapely Garáž, vo vlastnej tanečnej úprave. Nová vlna sa natíska i v súvislosti so snahou o autentickosť, posilnená početnou účasťou nehercov. Napríklad Zdeňka Raušera v jednej z hlavných úloh, o ktorej Sláma povedal: „Tú postavu jednoducho nešlo hrať, nebolo totiž čo. Bolo možné tam len byť. Preto som hľadal niekoho, kto nebude musieť nič hrať.“ A presne to sa mu podarilo. Herci v tandeme s nehercami vytvorili množstvo nezabudnuteľných a vydarených scén, postavených na odpočutých dialógoch a výsostne civilnom prejave. Štylizácia, ktorá je na plátne bez toho, aby ste si ju nevyhnutne museli uvedomiť.

Slámov svet postáv moravského vidieka funguje, a svojou tragikomikou spoľahlivo vyvoláva úsmev. Najmä vďaka znalosti prostredia a postáv, ktorá sa potvrdzuje i v drobných situačných detailoch, odpozorovaných zo života. Aj napriek tomu, že občas herectvo niektorých predstaviteľov trochu zaškrípe, ako celok pôsobí film veľmi kompaktne a patrí medzi to najlepšie, čo sa v posledných rokoch u našich západných susedov nakrútilo. Jedným z dôkazov je i nedávny úspech na Medzinárodnom filmovom festivale v Rotterdame, kde Divoké včely získali prestížnu cenu Tiger Award.

Autor: Jaroslav Ridzoň(Autor je redaktor internetového magazínu www.inzine.sk)